Deťom vstrekoval farbivá priamo do očí bez akéhokoľvek umŕtvenia. Zisťoval, akú najvyššiu teplotu či dávku elektrického prúdu znesú jeho obete. Svoje pokusy, pre ktoré je hrôza slabé slovo, vykonával s obľubou na dvojčatách. Infikoval ich týfusom a sledoval reakcie. S obľubou im amputoval končatiny či pitval ich zaživa.
Anjel smrti alias nacistický doktor Jozef Mengel sa kochal v najzvrátenejšej podobe eugeniky, vedy zaoberajúcej sa vylepšovaním človeka. Práve v koncentračných táboroch možno nájsť pramene bioetiky. Základný kameň vedy položil medzinárodný súd s najväčšími vojnovými zločincami druhej svetovej vojny.
Z Norimberského procesu vzišiel kódex pod rovnakým názvom ako mesto, v ktorom sa konal. Jeho desať bodov predstavuje súbor princípov pre medicínsku etiku. Bod prvý: „Dobrovoľný súhlas ľudskej osoby je absolútne nevyhnutný.“
Svetová vojna nás nepoučila
Bioetika je interdisciplinárnym odborom, ktorého karty miešajú lekári, právnici, filozofi i teológovia. Rýdzich bioetikov by sme na Slovensku narátali na prstoch jednej ruky. Mária Kolesárová vyštudovala filozofiu, no doktorát z bioetiky absolvovala na lekárskej fakulte. Pracuje v Ústave sociálneho lekárstva a lekárskej etiky. „Zaujímavé je, že sme sa z druhej svetovej vojny dostatočne nepoučili. Neuveriteľné zneužívanie ľudských jedincov v mene medicínskej vedy pokračovalo aj v druhej polovici minulého storočia,“ hovorí pre HN.
Môže argumentovať hneď viacerými príkladmi: V USA v roku 1963 zaočkovali nádorovými bunkami seniorov trpiacich na demenciu. Bez ich vedomia. Neuveriteľných 15 rokov sa realizoval výskum 800 mentálne retardovaných detí, ktoré infikovali vírusom žltačky s cieľom rozvíjania metód imunizácie organizmu.
Výskum syfilisu pocítilo 600 černochov z Alabamy na vlastnej koži. Dostal sa dokonca do vládneho programu a pokračoval aj po dostupnosti účinného lieku penicilín. „Cieľom bolo pozorovať prirodzený priebeh syfilisu v organizme. Nevzdelaným Afroameričanom povedali, že majú ,zlú krv‘. Liečbu im neponúkli. Odhalenie viedlo k vzniku smerníc pre biomedicínsky výskum. Tým aj k rozvoju bioetiky,“ vysvetľuje Kolesárová.
Aj turbulencie šesťdesiatych rokov, keď sa technológie čoraz viac derú do popredia, rozdúchavajú diskusie o etických problémoch. Pri Kubánskej kríze v roku 1962 ľudstvo už pozorne vníma reálnu hrozbu zničenia planéty atómovými zbraňami. O tri roky neskôr po prvýkrát prichádza k úspešnému oplodneniu vajíčka v skúmavke, otázky vyvolávajú aj nové experimenty v oblasti genetiky, intenzívne sa odkrývajú záhady DNA.
Pandorina skrinka
„Vtedy sme si začali uvedomovať, že nie všetko, čo je technicky možné, musí byť aj morálne prípustné. Napriek tomu, že tieto problémy sú pol storočia staré, otázky s nimi spojené sa pýtame v identickej alebo pozmenenej podobe i dnes,“ poznamenáva Kolesárová. „Lekár musí mať stále oči na stopkách a byť advokátom pacienta. Musí mať na pamäti hlavne jeho dobro, a nie iba to, čo od neho vyžaduje výskumný cieľ.“
Klinické skúšanie má svoje presné pravidlá. Po ukážkové príklady vôbec netreba ísť do minulosti. Výskum vakcíny proti COVID-19 musel prejsť komplexným procesom, a to s dodržaním regulačných mechanizmov.
Jedným z ďalších míľnikov bioetiky bol rozvoj nových biotechnológií. Správy s nádychom senzácie o prvom klonovanom zvierati, ovci Dolly, obleteli zemeguľu v roku 1996. Pri metóde klonovania sa jedinec vyvíja z telovej bunky, ktorej jadro sa vloží do vajíčka darkyne. V ňom je vložená celá genetická informácia. Takže netreba žiadnu spermiu ani kompletné vajíčko. Iba náhradnú matku, ktorá plod vynosí.
Ovca Dolly vyvolala množstvo otáznikov. Odborníci si začali spytovať svedomie a vznikali úvahy, či sa človek nehrá na Boha. Dnes už takéto vyjadrenia utíchli a medzi desiatkami verných originálov-kópií možno nájsť psy, kočky, kone, dokonca aj muly či voly. Takpovediac rutinérska záležitosť.
Uplynuli dve desaťročia a Pandorina skrinka sa pootvorila ešte viac. Pred koncom roka 2017 svetlo sveta uzreli dve identické dvojčatá makakov dlhochvostých. ČungČung a ChuaChua nesú titul prvých naklonovaných primátov. Čínski vedci ich splodili rovnakou metódou ako ovcu Dolly. Americký profesor Leonard Zon sa vtedy pre The New York Times vyjadril: „Sme bližšie k ľuďom než kedykoľvek predtým. Vzniká tak otázka, kam sa odtiaľto chceme vydať.“
Lulu a Nana
Píše sa november 2018 a na konferencii v Hongkongu sa čínsky vedec Che Ťien-kchuej chváli, že sa mu ako prvému človeku v histórii podarilo vylepšiť ľudský genóm. Len niekoľko týždňov pred jeho vystúpením sa narodili dvojčatá Lulu a Nana. Použil pri nich revolučnú metódu CRISPR-cas9, s ktorej pomocou sa dajú upravovať gény. V prípade Lulu a Nany išlo o získanie genetickej rezistencie voči vírusu HIV. Vedec tvrdil, že cieľom je umožniť HIV pozitívnym otcom splodiť deti s vyššou mierou imunity proti vírusu. Zmeny, ktoré vedec vykonal, boli dedičné.
„Po tejto afére sa svetová vedecká komunita zomkla a jeho konanie odsúdila,“ hovorí bioetička. Dôvod? „Došlo k etickému zlyhaniu i technickým pochybeniam. Alarmujúce je, že geneticky modifikoval zdravé ľudské bytosti. Na dôvažok išlo aj o neodborný zásah. Mutácia receptoru, ktorý hrá v mechanizme rezistencie voči HIV dôležitú úlohu, nebola kompletná. Ani sa mu nepodarilo docieliť, čo zamýšľal.“
Technológia je natoľko nová, že nesie so sebou riziká z hľadiska bezpečnosti pre človeka. Ohlasy na seba nedali dlho čakať. Svetová zdravotná organizácia už v decembri zdvihla varovný prst s tým, že genetické modifikácie ľudského embrya by mohli mať „neočakávané následky“. Aj samotná univerzita, kde Che Ťien-kchuej pracoval, označila jeho výskum za „vážne porušenie akademickej etiky“. Čínske súdy ho za nelegálne praktiky poslali na tri roky do väzenia.
Génové editovanie môže byť silným bojovníkov proti chorobám. Génová terapia na telových bunkách dospelého jedinca je pri dodržaní bezpečnosti eticky nekontroverzná. Problematický je však dedičný zásah do genómu na úrovni pohlavných buniek a embryí. Ďalším problémom je takýto zásah nie s cieľom terapie, no s cieľom genetického vylepšenia zdravého človeka.
Genetická diskriminácia
„Práve narodenie čínskych dvojčiat nás opätovne prinútilo pýtať sa, či môžeme zasahovať takýmto spôsobom. Je rozumné zasahovať do evolúcie, ktorá prírode trvala milióny rokov? Čo ak modifikáciami zásadným spôsobom ovplyvníme ľudskú prirodzenosť?“ pýta sa bioetička.
My zatiaľ viac nevieme, než vieme. Neovládame dostatočne fungovanie vzťahov medzi jednotlivými génmi a inými regulačnými elementmi. „Zmena jednej sekvencie môže vyvolať neželané efekty. Metóda CRISPR je presnejšia, no stále nedokážeme predvídať dôsledky na komplexný systém, akým je genóm.“
V kultovom filme Gattaca je Vincent jedným z posledných ľudí, ktorého počali vlastní rodičia. Svet je v područí genetických inžinierov a „validný“ hlavný hrdina je odsúdený na podradnú prácu, hoci sa chce stať kozmickým navigátorom. V posthumánnej spoločnosti priam nemožné.
Hrozba podradných kást, respektíve brutálneho otvárania nožníc medzi chudobnými a tými, čo si môžu svoje vylepšenia dovoliť, už nie je iba utópiou. Európska legislatíva sa už snaží riešiť problematiku takzvanej genetickej diskriminácie.
Etika a spravodlivosť
„Bioetici pripomínajú, že už dnes sa pomocou predimplantačnej diagnostiky deje selekcia na embryonálnej úrovni,“ upozorňuje Kolesárová a dodáva, že lekári pri umelom oplodnení dokážu diagnostikovať isté ochorenia na molekulárnej úrovni. „Môžeme uvažovať o tom, či už nejde o prvý krok genetickej diskriminácie k vyberaniu potomstva len s určitými znakmi.“
Aktuálne nosnou témou bioetiky je práve génové editovanie. Obrovský potenciál má aj umelá inteligencia. Pálčivou diskusiou prechádza aj samotný zrod života a s ním súvisiace témy. Veda má síce úplne jasno, kedy život vzniká biologicky, no názory sa rozchádzajú pri stanovení hranice, kedy embryo získava štatút ľudskej osoby.
Aj COVID-19 vyvoláva ďalšiu vlnu úvah o etike a spravodlivosti. „Už len keď si aktuálne zoberieme prerozdeľovanie vakcín, ako zabezpečiť rovnosť prístupu. Takisto musíme zvažovať kritériá prideľovania obmedzených zdrojov, napríklad umelej ventilácie. Tiež odôvodniť, podľa akého kľúča triediť pacientov, keď nemocnice nezvládajú stav,“ vymenúva Mária Kolesárová. Pandémia sa aktuálne stala obrovskou výzvou nielen pre medicínu. Na programe dňa je koronavírus. A nepotrebujeme naň ani utopické filmy.
