Vlci v rúchu baránka. Elektromobily ešte prekonávajú detské choroby

Vlci v rúchu baránka. Elektromobily ešte prekonávajú detské choroby

Ešte nedávno boli hudbou budúcnosti. Čoraz viac sa však stávajú realitou súčasnosti a dnes sa za nimi otáčajú zvedavci len v nejakom rozvojovom štáte. V ich motorovom orchestri však niečo škrípe, a to nie jeden nástroj.

 Cena vozidiel i batérií, nedostatočný dojazd, deravá sieť nabíjacích staníc, vysoká amortizácia, ako aj náchylnosť na požiar je len výrez z radu detských chorôb, ktorými trpia autá s elektrickým pohonom. Ich diagnózy nie sú len argumentmi odporcov s uvažovaním z čias priemyselnej revolúcie.

Svoje zbrane proti nim vytiahla aj Greenpeace. Organizácia, ktorú nemožno viniť z toho, že by jej neležalo na srdci blaho životného prostredia. Jej britská pobočka sa nerozpakovala nabíjacie hybridy premenovať na „vlky v rúchu baránkov“. V spoločnej štúdii s Transport & Environment sa snaží dokázať, že reálne emisie plug-in vozidiel môžu dosiahnuť dva a polkrát vyššie násobky emisií, než sú proklamované. Príčina je prostá: Väčšina vodičov nedbá na dobíjanie, vozia so sebou navyše záťaž batérie a výsledkom je vyššia spotreba.

Polienka do ohňa

Výrobcovia elektromotorov si diplomaticky nechcú vrážať góly do vlastnej bránky, a tak väčšinou taktne mlčia. V popise práce to asi nemá prezident Hondy Takahiho Hačigi, ktorý by prvé elektrické auto tejto automobilky ani nepustil za bránu továrne. „Neverím, že sa elektromobily stanú autami hlavného prúdu, asi nie v dohľadnom čase. K ich dramatickému rozšíreniu nemôže prísť, pretože sú tu limity infraštruktúry a hardvéru,“ vyhlásil.

Polienko do ohňa priložil aj viceprezident Hondy Ian Howells: „Poskytujú spotrebiteľom množstvo výhod, ale len na krátke vzdialenosti a v mestskom prostredí. Nie sú však striebornou guľkou.“ Jedna z hláv Huyndai Motor Europe upozornila aj na ďalší problém. „Keby sme napríklad vo veľkých mestách v Nemecku zo dňa na deň prešli z bežných áut na elektrické, tak by sme nevedeli svietiť. Jednoducho by sme nemali dostatočnú elektrickú energiu,“ povedal Thomas Schmidt.

Nóri, suverénni lídri elektromobility, by o tom vedeli rozprávať svoje. Svojich ekologických tátošov zapájali do zástrčiek v exponovanom čase po návrate z práce. Vláda musela prikázať nabíjanie áut s párnymi evidenčnými číslami v párnych dňoch, s nepárnymi v nepárnych dňoch. Po hrozbe hromadných žalôb na štát musela nariadenie zrušiť.

Výdatné dotácie

Navzdory negatívnym vyhláseniam krivka predaja áut s alternatívnym pohonom naberá strmý kurz smerom nahor. V Európe v druhom štvrťroku medziročne stúpol o 36 percent pri elektromobiloch a pri plug-in hybridoch až o 121 percent!

Pre úplnosť treba dodať, že napriek vysokým číslam stále ide o zhruba dvojpercentný marginálny trh, ktorému výdatne pomáhajú štátne stimuly a zľavy od výrobcov. Holanďania si môžu odrátať z kúpnej ceny štyritisíc eur, Nemci o päťtisíc viac a Francúzi dokonca až 12-tisíc eur. V Rakúsku sa počas koronakrízy podpora na kúpu zvýšila z tritisíc eur na päťtisíc.

Zákazníci sa však nechystajú okupovať autopredajne. Ceny elektromobilov sa im zdajú stále vysoké. A ich výroba v Európe má byť ďalších desať rokov nákladnejšia než výroba klasických áut. Tak to aspoň tvrdí analýza americkej poradenskej firmy Oliver Wyman. Podľa nej síce náklady do roku 2030 poklesnú o viac než 20 percent, no ani tento časový horizont asi nebude stačiť na to, aby ziskovosť elektromobilov prevýšila ziskovosť vozidiel so spaľovacím motorom.

Karty mieša aj amortizácia vozidiel. Portál iSeeCars vypracoval štúdiu, v ktorej sledoval obdobie piatich rokov. Hybridy vykázali priemernú stratu obstarávacej ceny na úrovni 56,7 percenta. Elektromobily v tomto hodnotení dopadli ešte horšie, zaznamenali 67,1 percenta. Najlepšie sa darilo Tesle Model S so 61,5 percenta. Na opačnom póle sa ocitol Nissan Leaf, tomu inštitúcia pripísala po päťročnej prevádzke 71 percent.

Demotivačné schémy

Slovenská asociácia pre elektromobilitu pri konzervatívnom scenári predpokladá na našich cestách 36-tisíc elektromobilov do roku 2025, až 141-tisíc do roku 2030. Jej prezident Patrik Križanský nepripúšťa žiadne pochybnosti o výhodnosti elektrických áut. Redakcia HN sa na neho obrátila s viacerými otázkami. Medzi nimi aj ohľadne stále ešte vysokých nákladov na výrobu.

Podľa Križanského sa takéto tvrdenia nezakladajú na pravde: „Okolo roku 2025 sa očakáva parita, práve kvôli poklesu cien batérií.“ Spochybnil tiež vysokú amortizáciu. Neochotu Slovákov k nákupu elektromobilov vysvetlil ich ekologickou neuvedomelosťou a zároveň neexistenciou národnej demotivačnej schémy podobnej tým, aké majú niektoré európske štáty.

V roku 2012 sa celosvetovo predalo 120-tisíc elektromobilov vrátane plug-in hybridov. O päť rokov neskôr prekročili hranicu jedného milióna a ďalší rok stačil na to, aby pokoril dvojmiliónovú métu. Najnovšia prognóza Bloomberg New Energy Finance 2020 predpokladá, že v roku 2025 celosvetovo bude na všetky novoregistrované vozidlá pripadať desať percent elektromobilov.

 

Vlci v rúchu baránka. Elektromobily ešte prekonávajú detské choroby

Najčítanejšie témy