Choroby lietajú po internete. K spokojnosti pacienta, menej k spokojnosti lekárov

Choroby lietajú po internete. K spokojnosti pacienta, menej k spokojnosti lekárov

Projekt ezdravie si vyžiadal 90 miliónov eur. Pýta si ďalších 40 miliónov eur.

Šesť miliónov predpísaných ereceptov. Taká je bilancia mesiaca, keď koronavírus vtrhol na Slovensko. V marci sa mnohé čakárne ambulancií zmenili na pusté zóny, v ktorých len sem-tam mátali pacienti ako zombie. Zubári svoje pracoviská zavreli úplne.

Projekt elektronizácie zdravotníctva, ktorý je v prevádzke takmer dva a pol roka, dokázal svoje opodstatnenie a na svoje konto si oprávnene pripísal výrazný úspech. Aj vďaka ezdraviu je naša krajina prominentom Európy v boji proti pandémii.

Pár dní pred spustením systému istý Marek Krajčí, vtedy ešte ako opozičný poslanec OĽaNO a tieňový minister zdravotníctva, ho označil za ukážkový príklad spackaného štátneho IT projektu.

„Mali by sme sa tešiť, pretože vieme, že má potenciál ušetriť veľké zdroje. Žiaľ, skôr sa musíme pripraviť na veľké problémy.“ Nedá sa však tvrdiť, že Krajčí, dnes už minister, strelil úplne mimo terča. Vyhratá bitka ešte neznamená vyhratú vojnu a ezdravie musí čeliť detským chorobám viac, než by sa patrilo.

Ostrý štart sprevádzala zlosť a sťažnosti ľudí v bielych plášťoch. Problémy s pripájaním do systému, s rozmanitosťou softvérov a tobôž softvérov, dlhé reakčné časy... To všetko sprevádzané obavami zo sankcionovania, pretože pripojenie do systému zákon vyslovene prikazoval.

„Dnes si už prevažná časť pacientov, ale ani lekárov nevie predstaviť poskytovanie zdravotnej starostlivosti napríklad bez ereceptov,“ uviedla pre HN Zuzana Dolinková, šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov.

„Po vychytaní a odstránení chybovosti systému v jeho začiatkoch a po získaní praktických zručností zo strany lekárskej obce môžeme korektne povedať, že viaceré funkcionality ezdravia aspoň čiastočne zefektívňujú spôsob práce.“

Možnosť vyslať erecept do virtuálneho priestoru využíva asi 70 percent ambulancií. Podľa Dolinkovej by si v počiatočných štádiách takéto číslo tipol len málokto. Faktom zostáva, že takmer polovica všeobecných lekárov je vo veku 60 až 69 rokov a kategória vo veku 51 až 59 nie je o nič menej alarmujúcejšia – tvorí až štvrtinu! So vzrastajúcim vekom klesá apetít na nové technológie a nemalú rolu zohráva tiež zlý prístup k internetu v niektorých regiónoch Slovenska.

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara nám povedal: „Po zvládnutí technických problémov je už určite čas, aby sa pripojili aj ďalší lekári. Možno potrebujú pomoc od štátu, rovnako by pomohla možno aj výraznejšia finančná bonifikácia už pripojených. Sankcie až na poslednom mieste.“

Ak treba niekoho pokutovať, tak štátne nemocnice nepoužívajúce ezdravie. Ak áno, iba v minimálnom rozsahu. Tak si to aspoň myslí Marián Šóth stojaci na čele Asociácie súkromných lekárov. „Opakovane poukazujeme na problém nedostupnosti informácií z hospitalizácií a akútnych vyšetrení na centrálnych príjmoch.“

Choroby lietajú po internete. K spokojnosti pacienta, menej k spokojnosti lekárov

Najčítanejšie témy