Rozhovor: Dobré skutky prinášajú dvojité šťastie

Rozhovor: Dobré skutky prinášajú dvojité šťastie

Urobiť jeden dobrý skutok a mať konanie dobrých skutkov ako životný princíp je rozdiel. Ako v rozhovore pre Hospodárske noviny vysvetlil bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko, na to, aby ľudia boli schopní toho druhého, potrebujeme externú oporu.

Ste celkom nezvyčajný biskup. Chodíte spovedať na vianočné trhy, boli ste na Pohode, máte youtubový kanál a ste na Facebooku. Predstava o biskupoch je však skôr taká, že sedia niekde vo svojom úrade. Čo vás k tomuto vedie?
Poznám svojich kolegov a tá predstava, že ktorýkoľvek biskup sedí niekde v ústraní, jednoducho nezodpovedá skutočnosti. Pokiaľ ide o jadro vašej otázky, z posolstva Ježiša Krista vyplýva, že máme hľadať cesty k ľudskému srdcu. Čiže máme to, čo nás naučil, čo sme prijali a z čoho žijeme, ponúknuť aj druhým ľuďom, ktorí to môžu slobodne prijať. Toto je veľmi dôležitá vec, nič sa nemôže nanucovať. Je to ponuka niečoho, o čom si my myslíme, že je to top návod na život.

No a ak dnes ľudia komunikujú aj cez sociálne siete, potom si myslím, že ak k tomu človek cíti nejaký vzťah, je priam jeho povinnosťou ponúknuť všetko aj na sociálnych sieťach. S trochou humoru by som povedal, že pán Ježiš povedal, že spúšťajte siete na hlbinu, no a pokojne tam môžeme dosadiť, že spúšťajte sociálne siete na hlbinu, ponúkajte tam obsah, ktorý má nejaké jadro, pretože toho vyžutého balastu je tam veľmi veľa.


Hovoríte, že kresťanstvo ponúka návod na život. Ten na prvý pohľad môže vyzerať tak, že treba robiť dobré skutky, aby sa človek dostal do neba. To je vlastne celkom sebecké: robiť druhým dobro, aby som si zarobil na nebo...
Nie je to také jednoduché. Ak to posolstvo chápeme v jeho celistvosti, tak je jasné, že všetko vychádza z lásky k človeku, z lásky čerpanej od Ježiša. Ten istý skutok však môže mať rôzne úrovne podľa úmyslu, s ktorým sa robí, a tá najautentickejšia, najhlbšia úroveň je, keď človek pomáha zo srdca a nezištne. To však nemusí znamenať, že to bude bezproblémové a spontánne. Robíme dobré skutky aj napriek tomu, že sa nám na určitej úrovni nechce. Na určitej úrovni sa nám však chce, a to preto, že sme princíp lásky k druhému človeku povýšili na úplne základné východisko nášho konania.

Okrem toho, robiť dobré skutky jednorazovo je jedna vec, ale robiť dobré skutky tak, aby bol celý môj život dobrým skutkom, a to aj vtedy, keď to nevidieť, tak to už nemôže byť kalkul. Je to niečo, čo vyžaduje kontinuitu a vernosť tomuto princípu. Každý deň a každú chvíľu. Ide o dobré skutky, ktoré sú súčasťou nejakého základného vnútorného životného postoja.

Najčítanejšie témy