Isté je jedno: jeden z dvojice kandidátov presadne do limuzíny so štandardou Slovenskej republiky. Určite však nebude mať vyriešenú otázku s podnájmom. Lebo s rezidenciou hlavy štátu je to v tejto republike problém. No nielen s ňou.
Postavením najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku, jeho statusom v zahraničí, pozitívami i negatívami prezidentských kompetencií sa zaoberáme v aktuálnom HN Focuse na analytickej strane. Redakcia vyspovedala hneď niekoľkých expertov, ktorí mapujú domácu politickú scénu.
Ak súhlasíte s tromi stupňami klamstva – klamstvo, veľké klamstvo a štatistika –, tak sa dozviete, prečo politológ Radoslav Štefančík prikyvuje na obmedzenie zverejňovania štatistík pred voľbami. „Nemôže byť predsa férové, ak jedna agentúra nameria jednému kandidátovi vyše 50 percent a druhá pod 20,“ pozastavuje sa.
Jeho kolega Jozef Lenč by však moratórium na zverejňovanie prieskumov hodil rovno do koša spoločne s moratóriom na kampaň. „Iba svedčia o tom, že sú prežitkom 20. storočia, keď sa ovplyvňovanie voličov dialo prostredníctvom novín, rozhlasu a televízie.“
Politológ Juraj Marušiak upriamuje pozornosť aj na predvolebnú kampaň, ktorá sa vraj vyznačovala „značnou špinavosťou a podpásovými útokmi“. Politologička Viera Žúborová zase pripomína dôležitosť nezávislého prezidenta. Hoci „by sme mohli kritizovať niektoré Kiskove kroky, ako aj kostlivcov, čo mu vypadli zo skrine“.
Aj keď mu vypadli, určite nie z nejakého šatníka Grasalkovičovho paláca. Tam totiž nebýva. Nie je sám, palác sa nestal domovskou adresou ani jedného jeho predchodcu s výnimkou Rudolfa Schustera. Istý čas bol jeho obyvateľom spolu s manželkou. O ich bývaní v študentskom štýle by vedela veľa rozprávať ich povestná dvojplatnička.
Anabáza zakliatej vily na Slavíne sa ešte nekončí – tak znie názov našej ďalšej reportáže o ďalšej rezidencii. Schusterovci v nej bývali až dovtedy, kým v nej nevybuchol kotol. Ivan Gašparovič ani Andrej Kiska sa sem nehrnuli, hoci podnikli niekoľko pokusov o resuscitáciu vily. Ten posledný uskutočnila dosluhujúca hlava štátu. Bez výsledku. „Ďalší postup bývania pre prezidenta bude dohodnutý po zvolení nového,“ dal nám na vedomie Juraj Tomaga z ministerstva zahraničných vecí.
V tomto kontexte priam idylicky vyčnieva obľúbené letovisko prvého muža Československej republiky Tomáša Garrigua Masaryka v Topoľčiankach. Redaktori HN neobišlo ani to. Podarilo sa im vypátrať posledného pamätníka, ktorý zažil zakladateľa republiky. „Dedina mala pomenovanie Malá Praha, a tak sme jej aj hovorili,“ povedal nám s pýchou v hlase 90-ročný František Beňuš.
Nezabudli sme ani na prvé dámy novodobej histórie Slovenskej republiky. Každá z nich si po boku manžela preskákala svoje. Emília Kováčová tak trochu pozná návod na spolužitie partnerov: „Treba vedieť prekonať prípadné disharmónie, lebo nechodíme po svete ako anjeli.“ Korunku po nej prevzala Irena Schusterová. Tá sa k partnerskej harmónii vyjadrila: „Súžitie je o tolerancii, preto viem, že nemám vysávať, keď manžel relaxuje.“ Silvia Gašparovičová zasa chcela byť poradkyňou svojho prezidenta. A Martina Kisková? Tej sa stále darí zachovávať rúško tajomnosti.
O finále dnešného HN Focusu sa postaral šéf komentátorov Ľuboslav Kačalka, ktorý si všíma aj peňaženky polovičiek prvých dám. Z jeho pera je článok pod názvom Hľadá sa zamestnanec číslo jeden. „Odmietnuť plat je populizmus vyvolávajúci vo verejnosti nezmyselné očakávania,“ píše s tým, že politik by sa nemal stavať do pozície dobrovoľníka.
Prajeme vám príjemné a predovšetkým užitočné čítanie.
