Plasty: draho žiť alebo lacno umrieť

Plasty: draho žiť alebo lacno umrieť

Čarovné slovíčko konzum. Produkuje miliardy ton odpadu. A rozsvecuje sa čoraz viac výstražných svetiel.

Šťastnejšie končiny planéty sa čoraz viac zadúšajú zlatým teľaťom, ktoré pomaly, ale isto začína pohlcovať samotných konzumentov. My však stojíme na tej správnej strane a správame sa eko. S eko hrdosťou ekologicky likvidujeme to, čo sme sami napáchali. Zvratky konzumu zatiaľ čoraz viac vyčíňajú na skládkach, v oceánoch a v telách rýb. Možno aj v človeku.

Európska únia sa preberá, aj keď nie ešte úplne. Malou náplasťou je pripravovaný zákaz niektorých jednorazových plastových výrobkov. Budeme sa musieť vzdať umelých príborov, tanierov a dokonca aj tyčiniek do uší. Hádam potom budeme lepšie počuť varovné hlasy.

Slovensko je krajinou, ktorá nechce zostať pozadu. PET fľaše a plechovky zálohuje len osem štátov Únie. My budeme deviatym. „Už teraz je jasné, že aj ostatná Európa pôjde touto cestou. Nevidím dôvod, prečo čakať, a potom dobiehať ostatné štáty,“ tvrdí v rozhovore pre HN minister životného prostredia László Sólymos.

Na analytickej strane Focusu sa dočítate o plusoch a mínusoch nového systému. „Zálohy nám so skládkovaním nepomôžu, tvoria len veľmi malú časť odpadu. V prípade, že zálohovanie bude úspešné, klesne len o pol percenta,“ upozorňuje výkonný riaditeľ Slovenského priemyselného združenia pre obaly a životné prostredie Miroslav Jurkovič. Podpredseda organizácie Priatelia Zeme Branislav Monok oponuje aj tým, že „dlhodobo patríme medzi krajiny s najmenej recyklovaným a najviac skládkovaným odpadom“. Uznávaný expert na bioplasty Pavel Alexy zase pripomína, že stopercentná recyklácia plastov je čistou utópiou: „Je v princípe len na nás, či budeme chcieť za drahé peniaze prežiť, alebo za lacné zahynúť.“ Práve jemu sme tak trochu ukradli titulku dnešného Focusu.

Navštívili sme aj najväčší slovenský závod na spracovanie PET fliaš. V súčasnosti jeho podiel na trhu predstavuje zhruba 80 percent. Dvor spoločnosti General Plastic pripomína farebné odkladisko použitých kociek Lega mamutích rozmerov. PET fľaše na svojej poslednej ceste po dopravníkovom páse putujú až k pracovníčkam, ktoré ich ako Popolušky oddeľujú od zvyšného odpadu. Klobúk dole pred nimi, akurát sme mali pochybnosti, či tieto ženy separujú doma smeti s radosťou. Počas exkurzie po prevádzke nás sprevádzal šéf spoločnosti František Doležal. Ten sa domnieva: „Paradoxne úspešnosť, eventuálne neúspešnosť separovaného zberu nie je daná dokonalosťou systému, respektíve jeho nedokonalosťou, ale nás samých. To nie je o ničom inom.“

Môže finančný riaditeľ firmy spolu so svojím spoločníkom vyberať kontajner? Veru môže. Lukáš Adámek a Šimon Horna sa rozhodli, že budú vdychovať nový život PET fľašiam. Podomácky. Jednou z prvých „investícií“ sa stala stará rúra na pečenie, ktorú kúpili od suseda za desať eur. Vyradený motor z miešačky zase metamorfoval na šrotovník. Dnes do ich „portfólia“ patria aj napríklad nástenné hodiny či pánske motýliky. Ich mini dielňa im však ako zárobkový biznis neslúži. „My dvaja svojou troškou planétu nezachránime, ale tým, čo robíme a rozprávame, šírime aspoň malú osvetu o recyklácii,“ poodhalil nám motiváciu Adámek.

Expert na plasty František Mátel je autorom viacerých patentov. V rozhovore Focusu HN sa s nami podelil o svoje skúsenosti i názory: „Treba viac uvažovať o istých úľavách. Ekologická daň je však ako manželka inšpektora zo seriálu Colombo – všetci o nej hovoria, no nikto ju nevidel.“ Mátel je nielen odborníkom, ale, samozrejme, aj občanom. „Nie som teoretik ani politik, čo vodu káže a víno pije. Robil som však plot okolo chalupy a keď som si prepočítal, že plastové plotovky by ma vyšli drahšie než drevené...,“ otvorene priznáva.

Finále dnešného Focusu už patrí komentátorovi HN Ľuboslavovi Kačalkovi. Jeho článok nesie názov Uvažujeme ekologicky alebo ekonomicky? Otázka, nad ktorou by sme sa mali zamyslieť všetci.

Prajeme vám príjemné a predovšetkým užitočné čítanie.

Najčítanejšie témy