Voda, čo nás drží nad vodou

Voda, čo nás drží nad vodou

Slovenský príbeh o vode smeruje k happyendu. Alebo nás čaká menej šťastný príbeh ako v rozprávke?

Nezvrátiteľným faktom je, že po odchode komunistov zo scény a nástupom krutého kapitalizmu sa životné prostredie čiastočne očistilo nielen od jedinej vedúcej strany. Nemáme už v takej miere znečistenú spoločnosť, ovzdušie ani rieky. Postaršie generácie, ak stáli v roku 1989 na novembrových námestiach počas Nežnej revolúcie, si pamätajú šok z dovtedy utajovaných informácií o stave životného prostredia vo vlastnej krajine. Vzbudzovali priam hrôzu.


V dnešnej téme Focusu vás prevedieme (dúfame, že bez utopenia) tekutinou bez farby, chuti a zápachu. Pravda, ak sme narazili na tú správnu. Ochranári sa môžu domnievať, že nie, štátni úradníci nás možno pochvália. Oponenti hromžia, že vrchnosť si tvrdohlavo presadzuje cestu vedúcu do slepej uličky. Naznačuje to aj naša analýza, v ktorej si nenasadzujú na oči ružové okuliare. Zvlášť Mikuláš Huba zo Slovenskej akadémie vied. Politické špičky viní z „environmentálnej negramotnosti“, k tomu navrch podliehajúce lobistickým, ekonomickým a korupčným tlakom.

Vodné dielo Gabčíkovo. TASR/Š.Puškáš


Šéfka Výskumného ústavu vodného hospodárstva Ľubica Kopčová je optimistickejšia. Podľa nej sa budú revitalizačné opatrenia obsiahnuté vo Vodnom pláne Slovenska postupne realizovať. Elena Fatulová z Inštitútu vodnej politiky stojí trochu na opačnej strane brehu. „Situácia sa podceňuje a zakrýva produkovaním nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení.“ Zsolt Lukáč, držiaci pod palcom Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, poodhaľuje nový „trend“: „V porovnaní s minulosťou sme vo väčšej miere konfrontovaní so znečistením v podobe liekov, hormónov alebo drog.“


Nebol by to Focus, keby ste v ňom nenašli reportáž. Tentoraz sa do nej zaplietli „ekoteroristi“, či dokonca aj „ekosatanisti“, ako chcete. Alias organizácia Greenpeace. Pokoj im nedá chemická fabrika Fortischem. Alias bývalé Novácke chemické závody. V povodí jedného z najznečistenejších vodných tokov aktivisti namerali vysoké koncentrácie škodlivých látok. Slovenská inšpekcia životného prostredia nie.


„K našim zisteniam máme analytickú štúdiu. Pravdaže, nie sme akreditovaní, lebo u nás získať akreditáciu je veľmi náročné, no naše laboratóriá v Anglicku ju majú,“ presviedčala nás hlava slovenských Greenpeace Ivana Kohutková. „Žiadna z kontrol, ktorú vykonali štátne orgány, nepotvrdila porušenie právnych predpisov,“ uisťovala nás, naopak, manažérka pre komunikáciu spoločnosti Anna Vojteková. Z celej situácie majú hlavu v smútku nielen tichí blázni, ktorí na brehoch rieky Nitra osadili výstražné tabule upozorňujúce na kontaminované ryby, a tak lovia systémom „chyť a pusť“. Zdvihla tiež so stoličiek úradníkov ministerstva životného prostredia.

Keďže reštaurácie účtujú vodu v plastových a sklenených fľašiach, pre mnohých je lákavé požiadať o vodu z vodovodného kohútika. Na niektorých miestach je to v pohode, niekde však zas tak nie. Veľa reštaurácii sa nachádza vo štvrtiach, kde je kvalita a čistota potrubí horšia. Po prvé, je tu veľká šanca, že voda z kohútika bude obsahovať všetky druhy chemických látok, čo môže mať nepriaznivý vplyv na vaše zdravie, ale je tu aj prostý fakt, že nefiltrovaná voda z vodovodu, a to najmä vo veľkých mestách, jednoducho nechutí veľmi dobre. Skúste sa preto radšej držať fliaš. Je to väčší rozdiel, ako si možno myslíte.
Snímka: Pixabay


Ekologička Martina Paulíková sa v rozhovore pre HN priznáva, že by si želala odstránenie niektorých priehrad a bariér, pretože už neplnia svoj účel a nastal čas ich likvidácie. Jedným dychom zároveň nesmelo dodáva, že keby sa environmentalisti vytasili s takýmto nápadom, ociachovali by ich ako totálnych anarchistov tárajúcich z cesty. Ona sama sa nezaraďuje medzi tvorcov čiernych scenárov, hoci sa črtajú na mnohých miestach. „Niežeby sa mala prepadnúť celá dedina so stovkami obyvateľov, ale následky sa pomaly zberajú, a potom skolabuje celý systém.“ V rozhovore pod názvom Nezalepujme morovú ranu náplasťou sa dozviete aj o tom, že ochrana vôd sa nedá vyriešiť tým, že ju dáme do Ústavy.


Ani inkriminovaný zákaz exportu strategickej suroviny do zahraničia zakotvený v najposvätnejšej knihe štátu sme neobišli. Vyvolal nevôľu Bruselu. Vraj bránime slobodnému pohybu tovaru. Zisťovali sme, v akom štádiu sa konflikt Európskom komisiou (ne)nachádza. Viac v článku V spore o vývoz vody je slovenská vláda odhodlaná ísť na hranu. A bude toho v dnešnom vydaní Focusu ešte viac. K slovu sa dostane aj minister životného prostredia.
Prajeme vám príjemné, a predovšetkým užitočné čítanie.

Najčítanejšie témy