Chorvátsko nemusí byť cestovateľský gýč. Neležte však na pláži, radšej sa plavte po mori

Snímka: HN/A. ZÁHORSKÝ

Dovolenka pri mori pre našinca najčastejšie znamená Chorvátsko. Jadran je u nás považovaný za slovenské more a aj pandémia koronavírusu toto leto prinútila mnoho Slovákov zahrať to na istotu. Predsa len, náklady nie sú vysoké, more je čisté, s domácimi sa dá dohovoriť a hlavne je to blízko – v prípade rýchleho zhoršenia epidemiologickej situácie stačí len sadnúť do auta a o pár hodín ste doma.

Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy hovoriace o chorvátskom cestovateľskom gýči. No na druhej strane si aj čoraz viac ľudí začína uvedomovať, že letný oddych nemusí zákonite znamenať len spanie v hoteloch a driemanie na pláži s nafukovačkou pod hlavou a s knihou na tvári.

Tradičná plážová nuda so škvarením sa na slnku a občasným máčaním v slanej vode nie je pre každého. Miestne čapované pivo, čevapi a zmrzlina nie sú ani zďaleka tie najlepšie gastronomické zázraky Chorvátov. A večerná prechádzka po dláždených uličkách starého mesta, nákup magnetiek a levanduľových vrecúšok nie je práve lovenie zážitkov. Krajina tisícich ostrovov dokáže ponúknuť oveľa viac.

Vzrušujúca drina pod plachtami

Najväčšiu slobodu spoznávania a splynutia s morom vám dožičí malá jachta. Ideálne, ak máte vy alebo niekto z vašej partie kapitánske skúšky. Kurz si môžete spraviť dokonca aj v Bratislave. V opačnom prípade si loď môžete prenajať aj s kapitánom.

Ide o obrovský biznis požičovní s neobmedzenými množstvami jácht. Hľadáte skôr šport alebo luxus? V ponuke sú stovky malých športových plachetničiek či veľkých prepychových katamaránov. Je z čoho vyberať. Záleží len na vás, čo hľadáte a koľko ste ochotní do dovolenky investovať. Nezabúdajte však, že dostanete do rúk relatívne drahé plavidlo, ku ktorému treba pristupovať s veľkou opatrnosťou. Zodpovednosť si vyžaduje najmä manévrovanie v marínach, kotvenie, vyhýbanie sa iným lodiam a kontrolovanie hĺbky. No kľúčové je predovšetkým plánovanie trasy podľa aktuálneho počasia, ktorého predpovede treba neustále sledovať. Filipovi Buchelovi z Levíc imponovala kompaktnosť týchto jácht. „Mali sme na nej všetko, čo sme potrebovali, a presúvali sme sa tam, kam sme chceli a kedy sme chceli.“

Snímka: Viktor Varga

​Pre Patríciu Syllabovú zo Santovky bol jachting adrenalínovou dovolenkou. „Samotná plavba je zážitok. Výhľady z lode sú fascinujúce a človek sa cíti slobodne. Je to ako morský karavan, z ktorého však vidno aj to, čo z pevniny neuvidíte.“ Najviac ju však zaujali opustené majáky. Aj tie sú, mimochodom, jedným z netradičných spôsobov trávenia dovolenky v Chorvátsku. Niektoré z nich sa dajú prenajať ako apartmán a vyskúšať si pobyt v úplnej izolácii.

Na jachte sa môžete plaviť z ostrova na ostrov, trénovať plachtenie po vetre aj proti vetru. My sme si pod dohľadom kapitána Dávida Šuranského z Levíc pri práci s napnutými plachtami vyskúšali rôzne pozície. Je to zážitok, ktorý dokáže vzrušiť nejedného suchozemca. Pripravte si rukavice na prácu s lanami, pevné nervy na kormidlovanie a tí so slabšími žalúdkami kinedryl alebo niečo prírodnejšie na báze zázvoru.

Snímka: Adam Záhorský

​​Dobrý vietor vás totiž okrem nezabudnuteľnej plavby môže aj pekne obúchať o rozhojdané vlny. Nudiť sa zaručene nebudete. Plachtenie si vyžaduje neustále sledovanie smeru vetra. Podľa neho treba plachty povoľovať či priťahovať, a to jednotlivými lanami a kladkami. Keď sa však kapitána spýtate, čo má na jachtingu najradšej, odpovedá, že „jednoznačne to ticho počas plavby, ktoré prerušuje len svišťanie vetra. A určite ešte ranné dvíhanie kotvy pri východe slnka“.

Na malú jachtu sa zmestí aj desaťčlenná partia, ideálne dobrých priateľov, ktorí spolu už majú niečo precestované. Ponorková choroba môže byť totiž nebezpečnejšia ako jadranská „bura“. Patrícia tiež pripomína, aké ľahké je zmýliť si na lodi morskú chorobu s úpalom. Dodáva však aj to, že spoločné večere a pobyt na malej lodi utužuje priateľstvá. „Naučíte sa spoliehať jeden na druhého a to, že každý má na lodi svoju úlohu,“ dodáva. Za pravdu jej dala aj Ivona Pástorová z Levíc, ktorá si cení najmä novozískané poznatky o technike plachtenia.

Snímka: Adam Záhorský

​Večery pri pohári vína na kotve v tichých zátokách, kúpanie na otvorenom mori či chvíle pod šumiacimi borovicami na opustených plážach vo vás zanechajú nezabudnuteľné zážitky. Cena za takúto dovolenku vás pritom môže príjemne prekvapiť. Poplatky za prenájom lode, prípadné kotvenie v prístavoch a naftu do motora vás môžu vyjsť menej ako týždeň v apartmáne. Rozmer poznania a nových skúseností je pritom neporovnateľný.

Cykloplavba je stelesnenie aktívneho odpočinku

Ak si na malú plachetnicu netrúfate a radšej túžite po tom, aby o vás bolo postarané a vy ste nemuseli tŕpnuť v silnom vetre alebo pri kotvení, ktoré je v spleti lán a kotvových reťazí námorníckym umením, nechajte radšej riadenie lode na profesionálov a vy sa sústreďte na užívanie pohodovej cykloplavby, ktorá kombinuje pobyt na mori s cyklistikou po ostrovoch.

Veľké cyklolode okrem stabilnejšej paluby ponúkajú aj trošku priestrannejšie kajuty a pojmú tiež násobne väčšiu partiu. Ak máte záujem o takýto oddych so športovými výkonmi a objavovaním v sedle bicykla, tak je pre vás takýto druh dovolenky tým správnym riešením.

Snímka: Adam Záhorský

​Ak dáte dokopy dostatočne veľkú partiu, môže byť celá loď len vaša a na konkrétnej trase plavby sa môžete dohodnúť priamo s jej kapitánom. Či už túžite vidieť najznámejšie ostrovy s historickými sídlami, slávne pláže a veľké mestá alebo, naopak, neznáme zákutia malých ostrovčekov s pár obyvateľmi a jedinou krčmičkou. Na výber je toho dosť a vás bude každý večer uspávať kolísanie morskej hladiny v inom prístave, väčšinou vždy na inom ostrove.

K dispozícii vám bude posádka na čele s kapitánom, kuchárom, barmanom a plavčíkom. Na lodiach sa podávajú raňajky a večere. Cez deň sa túlate a ochutnávate lokálne dobroty na vlastnú päsť. Syry, pršut, figy, olivy, ryby na grile, chobotnicové šaláty, domáce cestoviny, rizoto so sépiovým atramentom, krevety, vyprážané kalamáre či výborne ochutené mleté mäso – stále je z čoho vyberať. Raňajky v miestnych pekárňach, z ktorých čerstvé pečivo rozvoniavalo po uličkách miest už od skorého rána si zamilujete.

Bicykle si donesiete z domu alebo požičiate priamo od spoločnosti, ktorá plavby prevádzkuje. Cyklotrasy si môže vybrať každý podľa svojho vkusu. Niekto sa chce len voziť po mestečku, niekto popri pobreží. Iní musia po perfektných asfaltkách zdolať tie najvyššie a najstrmšie kopce a druhí si zase užívajú jazdy po kamenistých cestách na útesoch alebo uprostred figovníkových či olivových hájov. Myslite však na to, že každý meter nadmorskej výšky treba vyšliapať od nuly.

Snímka: Adam Záhorský

​Kto chce kratšiu trasu, môže sa vrátiť na loď tam, kde ho vyložila na breh. Kto si chce zamakať, prejde pokojne aj celý ostrov a nalodí sa až na jeho konci. Všetko záleží na dohode s kapitánom. Pravdaže, ten kto nemá v daný deň chuť na bicyklovanie, jednoducho zostane relaxovať na lodi. Vladimíra Ličková zo Želiezoviec si najviac užívala nočné prespávanie pod hviezdami priamo na palube.

Na ostrovoch je okrem pláží a mestečiek zaujímavé aj ich hornaté vnútrozemie. Tamojšie prevýšenia sú cyklistickou výzvou, blúdenie v tieni borovicových lesov odmenou a vŕzganie cikád príjemnou hudbou južanskej prírody. Karin Pavúrová z Veľkého Šariša si na takejto dovolenke najviac cení väčšie spojenie s prírodou ďaleko od preplnených pláží. Pre Viktora Vargu z Levíc bolo najintenzívnejším zážitkom plavby pozorovanie delfínov.

Počas výjazdov do vnútrozemia zavítajte k miestnym vinárom, ktorí svoju révu pestujú v skalnatých svahoch, kde okrem olív a viniča rastú len bodliaky či iná pichľavá a rezavá vegetácia. Nehanbite sa zabúchať na dvere miestnych. Radi vás občerstvia pohárom studeného vína a pohostia kúskom výborného domáceho syra s bielym chlebom pokvapkaným olivovým olejom.

Snímka: Adam Záhorský

​Lokálne odrody si mimoriadne pochvaľuje aj Jerguš Valkovič z Kozároviec. „Víno majú Chorváti naozaj výborné. Či už je to graševina, pošip alebo dingač – majú svoj charakter a miestne južanské slnko im dodáva výnimočnú kvalitu, ktorá sa v dobrej partii postará o skvelú atmosféru,“ dodáva. Ale pozor, víno len s mierou! Zjazdy na bicykloch z viníc dole k moru bývajú divoké.

Sever, stred či juh?

Chorvátsko má síce „len“ niečo vyše tisícky ostrovov. Obývaná je však asi len päťdesiatka z nich. A to v tom zmysle, že na nich žije najmenej jedna osoba. Dohromady sú domovom pre 120-tisíc ľudí. Oproti neďalekému Grécku, ktoré ich má skutočne tisíce – najviac v Stredozemnom mori, sú však vzdialenosti medzi jadranskými ostrovmi kratšie. To z nich robí ideálne miesto na dovolenku na cestovanie z ostrova na ostrov. Už počas jedného týždňa ich dokážete navštíviť hneď niekoľko.

Pobrežie od severu sa začína veľkým polostrovom Pula. Nasledujú ostrovy ako Krk, ktorý je s pevninou prepojený veľkolepým mostom, a za návštevu tam určite stojí vinárska dedinka Vrbnik či ruiny legendárne prepychového juhoslovanského hotela z minulej éry pri mestečku Malinska. Dlhý a pokojný ostrov Cres si vás získa najmä výhľadmi zo skál dedinky Lubenice. Nasleduje malebný Lošinj, Rab s pieskovými plážami či Pag, ktorý pripomína vyprahnutú púšť a známy je divokými plážami Zrče, kam za zábavou chodia mladí.

Snímka: Adam Záhorský

​Nižšie, v blízkosti Zadaru, sa tamojšie súostrovie trhá na viac menších ostrovov a ostrovčekov, medzi ktorými vyčnievajú najmä Dugi otok, Ugljan a Pašman. Nachádza sa tu aj ikonický a veľmi riedko osídlený národný park Kornati.

O kúsok južnejšie ostrovov ubúda. Tu ich však zastupujú známe mestá ako Šibenik s typickou katedrálou, mestečko Primošten so starým mestom na malom polostrovnom vŕšku, Trogir so stredovekými hradbami a Split s antickým palácom rímskeho cisára Diokleciána.

Pod Splitom sa však začínajú skutočné skvosty Dalmácie. Z maríny tejto metropoly Jadranu sa totiž môžete plaviť na Brač, kde istú časť svojho života žil aj náš spisovateľ Martin Kukučín. Ostrov je slávny pre azda najznámejšiu pláž Chorvátska – Zlatni rat pri meste Bol.

Nasledujúci Hvar si zamilujete po návšteve pokojného mestečka Stari Grad. Neďaleko neho sa usadili prví grécki kolonisti 400 rokov pred Kristom. Uchváti vás aj rovnomenné hlavné mesto Hvar, ktoré stráži stredoveká pevnosť na kopci. Za návštevu stoja aj strmé vinice v skalných bralách a útesoch nad dedinou Sveta Nedjelja.

Snímka: Adam Záhorský

​​​Musíte sa však plaviť ďalej a uvidieť brány mesta Korčula na rovnomennom ostrove. Staroveké sídlo leží v tieni vinárskeho polostrova Pelješac, ktorý sa nachádza na druhej strane úzkeho prielivu. Nevynechajte ani zelený ostrov Mljet s kláštorom uprostred jazera, maják na chránenom Lastove a prebádajte morské jaskyne v okolí ostrova Vis, ktorý bol pre svoje letisko a ponorkovú základňu počas studenej vojny pre turistov neprístupný. Ďalej na juh je už len Dubrovník, ktorý je však kapitola sám osebe.

Komu patrilo dalmátske pobrežie?

Dalmáciu osídľovali grécki kolonisti, po nich Ilýri a Liburniani. Neskôr sa na niekoľko storočí stala súčasťou Rímskej ríše. Cisár Dioklecián bol pôvodom z tohto regiónu a v Splite si dal postaviť palác, do ktorého sa utiahol po abdikácii. Nadvláda Rimanov sa skončila vpádom Avarov a Slovanov.

Snímka: Viktor Varga

​Južní Slovania zvaní Chorváti si tu založili svoje kniežatstvo a neskôr stredoveké kráľovstvo. Dalmátske pobrežie však kontrolovala mocná Benátska republika. Územie sa však postupne dostávalo pod vplyv Uhorska a Habsburgovcov. Pre tých predstavovali jadranské prístavy drahocenný prístup k svetovým moriam a oceánom.

Po porážke Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojne vzniklo Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov, neskôr zvané Juhoslávia. Od nej sa Chorváti za dramatických okolností odtrhli v júni 1991. Do Európskej únie vstúpili v roku 2013.

Najčítanejšie témy