Odborník na neuromarketing: Kupujúci už cítia vizuálnu slepotu, predaju pomáha aróma

Snímka: ArchÍv J. BerčÍKA

Ste spoluautorom štúdie, v ktorej uvádzate, že mnoho ľudí pociťuje pri vnímaní reklamy vizuálnu slepotu. Čo si pod tým môžeme predstavovať?
Znamená to, že na človeka sa zovšadiaľ valí reklama, ktorá má hlavne vizuálnu podobu. Či už v televízii, na sociálnych sieťach alebo je to outdoorová reklama – rôzne citylighty a podobne. Bežný človek je už teda presýtený tým, čo sa odborne nazýva vizuálny smog. Nie je tajomstvom, že ľudský mozog filtruje takéto podnety, inak by došlo k jeho zahlteniu. Z toho vyplýva fakt, že každý ďalší zmysel, ktorý využívame, nám môže pomôcť dostať sa nejakým spôsobom zo stereotypu a zamyslieť sa nad niečím novým, čo vidíme.

Ktoré zmysly v tomto hrajú zásadnú úlohu?
Samozrejme, najbežnejšie spojenie, ktoré sa používa v typickej reklame, je obraz so zvukom, teda zrak a sluch. Určitým doplnkom k tomuto celému však môže byť čuch. Ten rozširuje vnímanie vecí, ktoré nielen vidíme a počujeme, ale môžeme ich aj cítiť.

Máme to chápať tak, že vizuálne reklamy tak, ako ich poznáme, pomaly končia?
Určite sa to nedá takto paušalizovať. Netvrdím, že končia, ale dá sa predpokladať, že sa budú musieť zmeniť. V dnešnom svete je totiž čoraz ťažšie zaujať tak, ako sa to dalo predtým. Kedysi vám stačilo urobiť obyčajnú reklamu a fungovalo to. Teraz sa s tým treba viac pohrať. Prirodzene, funguje aj klasická reklama, ako ju poznáme dlhé roky, ale musí byť prepracovaná alebo obsahovať nejaký prvok, ktorý dokáže človeka upútať a zaujať jeho pozornosť. Je to už oveľa náročnejšie, než to bývalo v minulosti.

Je práve čuch pri reklame najúčinnejším zmyslom?
Keď sa bavíme o in store, teda situácii, keď človek vstupuje priamo do predajnej prevádzky, tak náš výskum ukázal jednu vec. Je veľmi dôležité, aby z čuchovej stránky bolo všetko v poriadku. Pretože keby sme toho človeka odradili tým, že v obchode bude nekvalitný vzduch či dokonca nejaký zápach, tak už nemá význam investovať do reklamy a snažiť sa o jeho priazeň. V každom prípade sa tieto tvrdenia nedajú zovšeobecniť na všetky reklamy. Každá z nich je špecifická, má svoje poslanie a význam.

Kde a kedy ste správanie zákazníka sledovali?
Výskum prebiehal opakovane a najmä v slovenských podmienkach. Opierame sa však pri ňom aj o medzinárodné štúdie. No v podstate to bolo o konštantnom zbieraní dát, keď ľudia na vedomej úrovni hodnotili

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy