Európou občas prebehnú diskusie o vlastnej armáde. Nemala by mať Únia s polmiliardovým počtom obyvateľom svoje ozbrojené sily?
Otázka dlhodobej obrany je na stole od počiatkov vytvárania európskeho spoločenstva. Osobne som veľký zástanca európskej obrannej spolupráce a veľký pesimista európskej armády. NATO má len spoločné veliteľstvá, ale nie armádu. Tú si požičiava od členských štátov, aby dokázalo vygenerovať spoločnú operáciu. Únia má tiež päť veliteľstiev na menšie bojové operácie. Na tie masívne nemá kapacitu. Sú len rámcové, a teda nie sú plne obsadené, ide len o organizačné jadrá.
Čo bráni reálnejším úvahám o európskej armáde?
Európske spoločenstvo nie je jednotný politický celok. Pri ozbrojených silách potrebujete mať vlastné politické vedenie a takisto civilnú kontrolu nad nimi. Základný problém spočíva v tom, komu by sa mali zodpovedať a aká by mala byť ich legitimita. Momentálne Únia nemá ani jednotnú zahraničnú politiku. Vstup armády do vojny by si vyžadoval najvyššiu mieru zhody všetkých ...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.