Mlieko za dve koruny? Pivo za dve päťdesiat? Na liter bieleho moku stačilo našmátrať vo vrecku sedem centov, a keď človek prihodil ešte cent, v krčme mu natočili pol litra čapovaného moku. To boli časy! Mnohí pamätníci k tomuto povzdychu navyše pridajú hlášky o „zlatých komunistoch“.
Jednoduché prepočty eur na starú menu, no bez prihliadnutia k radu ďalších aspektov, sú však len riadnym pritiahnutím za vlasy. Pristúpiac na takúto hru, treba rátať na výplatnej páske so sumou 104,3 eura. Toľko – 3 142 Kčs – bol totiž priemerný zárobok v pamätnom roku pádu Berlínskeho múru.
Možno sa dajú bez úškrnu prižmúriť oči nad generáciou dôchodcov, smútiacou za onými zlatými časmi. Keď im ešte slúžili nohy a oni mohli bezstarostne naháňať devy po zelených lúkach. Hovorí sa tomu aj spomienkový optimizmus, ktorý milosrdným závojom zastiera nelichotivú realitu.
O to ťažšie sa dajú chápať pohnútky mladších vekových kategórií. Éru budovania svetlých zajtrajškov síce neokúsili na vlastnej koži, no o to horlivejšie dvíhajú plamenný meč ideí komunizmu.
Práve prebiehajúce sčítanie obyvateľstva...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.