2. Prečo už zomierajú aj mladí ľudia?

Snímka: Reuters

Môže byť zaočkovaný človek nositeľom vírusu, hoci sám na COVID-19 neochorie?

Od chvíle, keď je človek zaočkovaný, trvá doba, za ktorú sa vytvorí dostatočná hladina protilátok, dva až tri týždne. Počas tohto obdobia môže ochorieť a taktiež byť šíriteľom nákazy. Po troch až štyroch týždňoch a po vpirchnutí druhej dávky očkovacej látky by sa už nemal nakaziť ani infekciu šíriť.

Najnovšie správy hovoria o úmrtí mladých ľudí, ktorí nemali žiadne iné ochorenia. Môže byť aj toto jedným z rizík britského variantu koronavírusu?

Môže, a to práve tým, že tento variant je virulentnejší a agresívnejší. Keď sa ešte raz vrátime do minulosti, uvidíme, že spomínaná španielska chrípka viac zabíjala práve mladších. I keď sa predpokladalo, že zomierať budú najmä starší ľudia vyslabnutí po prvej svetovej vojne.

Prečo to tak nakoniec nebolo?

Príčiny sa nikdy poriadne neodhalili. Uvažuje sa o tom, že ľudia, ktorí ochoreniu podľahli, mohli mať problémy s imunitným systémom a s takzvanou cytokinovou búrkou. To znamená, že sa vyplaví veľké množstvo látok zodpovedných za imunitné reakcie. Je teda možné, že u niektorých mladých ľudí, ktorí nedokážu vytvoriť potrebnú úroveň protilátok, sa imunitný systém zachová tak, že nereaguje dostatočne na zvýšené množstvo vírusu. Práve títo ľudia potom ťažšie ochorejú.

Môžu mať jednotlivé varianty koronavírusu rozdielne príznaky?

To je ťažké povedať, pretože zatiaľ nie sú dostatočne preštudované. V každom prípade však platí, že čím je infekcia masívnejšia a u čím väčšieho množstva príslušníkov populácie prebieha, tým je možnosť rýchleho vytvárania rôznych mutácií pravdepodobnejšia. A vtedy sa vytvára priestor aj na vznik väčších rozdielov medzi nimi. Z predchádzajúcich štúdií poznáme, že napríklad SARS-1 mal 16 serologických mutácií.

Ako sa to prejavovalo?

Rôzne reagoval s rozličnými protilátkami. A menil miesta, ktoré sú zodpovedné za neutralizáciu vírusu, keď sa na neho tieto protilátky naviažu. Každý vírus je však iný. Dnes je naozaj náročné presne predpovedať alebo dokonca čo i len odhadnúť, koľko variácií bude mať nový koronavírus. Keď je však infekcia masívna, vždy je vysoká pravdepodobnosť, že tých mutácií bude pomerne veľké množstvo. Najmä keď je ten vírus virulentnejší, agresívnejší a rýchlejšie sa množí. Vtedy v bunke vzniká viac chýb pri jeho replikácii, čím dochádza k mutáciám. Práve teraz sme toho svedkami.

Môžete jednoduchými slovami opísať celý tento proces?

Vírus využíva bunku na svoje vlastné množenie, zostaví v nej svoj genóm. Keď je ho však v nej priveľa a príliš rýchlo sa množí, tým skôr sa objaví nejaká chyba v prepise genómu. Vznikne tak ďalšia mutácia. Isté je, že čím nižší bude počet infikovaných ľudí a čím menej sa nákaza bude šíriť, tým menej bude mutačných zmien.

Ako sa vlastne vyvinul úplne prvý vírus SARS-CoV-2? Niektorí ľudia tvrdia, že vznikol v prírode, preskočil na nejaké zviera a z neho sa dostal na konkrétneho človeka, ktorý sa stal povestným pacientom nula. To je však zrejme dosť laická predstava...

Táto teória je trošku pritiahnutá za vlasy. Vznik koronavírusu sa takto zjednodušene vysvetliť naozaj nedá. Predovšetkým preto, že vírus sa evolučne vyvinul až vtedy, keď už existovali živé bakteriálne bunky. Nemohol sa zrodiť vo voľnej prírode len tak, sám od seba. Bez živej bunky nie je schopný replikácie.

Prečo?

Nedisponuje vlastným rozmnožovacím aparátom ako baktérie, ktoré majú ribonukleovú aj dezoxyribonukleovú kyselinu. Vírusy majú vždy buď jednu alebo druhú kyselinu. Je však pravdepodobné, že sa vyčlenila časť nejakého genómu ľudskej bunky. Samostatná nukleová kyselina sa potom obalila povrchovým materiálom z bunky, čím v podstate vznikol obalený vírus. Veď aj mnohé iné vírusy majú pôvodne obaly zo živých buniek. Chránia tým svoju nukleovú kyselinu. Je teda dosť možné, že u rôznych živočíchov sa takýmto spôsobom vyčlenili malé čiastočky nukleových kyselín, ktoré sa neskôr stali základom pre vírusové infekcie. Aj preto sú vírusy väčšinou zoonózy.

Najčítanejšie témy