4. Šéf diplomacie Korčok pre HN: Veľmi zle nám Európanom padlo, že Trump označoval EÚ za problém

Snímka: Reuters

Ako ste vnímali násilné udalosti, ktoré pred pár dňami vo washingtonskom Kongrese vyvolali stúpenci dosluhujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa?

Keď som ešte ako veľvyslanec pôsobil v Spojených štátoch, veľmi často som navštevoval tamojší Kongres. Vtedy som si nevedel ani len predstaviť, že raz budeme svedkami takýchto obrazov a vôbec celého diania okolo toho. Takže otvorene hovorím, že ma to šokovalo.

Ste v kontakte s vašimi známymi, ktorí tam žijú? Informujú vás priamo o situácii?

Som s nimi v priebežnom kontakte, keďže tam máme mnohých dôležitých partnerov. Musím povedať, že to šokovalo nielen mňa, ale všetkých, s ktorými som komunikoval. Podstatné je, že šlo nielen o prívržencov demokratov, ale skutočne o ľudí naprieč celým politickým spektrom. Ani oni si jednoducho nedokázali predstaviť takúto situáciu.

Váš odchádzajúci americký kolega Mike Pompeo zrušil rozlúčkovú návštevu v Európe, údajne preto, že sa s ním odmietli pre spomínané udalosti stretnúť v Luxembursku. Podporujete takýto postoj európskych partnerov?

Neviem túto informáciu vôbec potvrdiť. S Mikeom Pompeom som sa stretol koncom októbra minulého roka. Pochopiteľne, aj on sa dostal do zložitej situácie. Ak to však trošku preženiem – ak by chcel hovoriť so mnou, určite takýto rozhovor neodmietnem.

Riešili ste budúcnosť vzťahov s USA na úrovni šéfov európskych diplomacií?

Bavili sme sa o tom veľmi detailne. Viedli sme dlhú debatu v decembri, teda už po amerických voľbách. Hovorili sme, čo chceme robiť po nástupe novej administratívy. Okrem iného som tam povedal, čo aj doma komunikujem veľmi otvorene – na môj vkus sa až príliš zaoberáme tým, aká bude politika USA. Táto téma je dnes hotovým eldorádom pre politológov i komentátorov. Všetci odhadujú, aké budú kroky nastupujúcej vlády. To je síce dôležité, pokiaľ však hovoríme o Európskej únii, my sami by sme mali definovať, čo chceme urobiť a aké očakávania máme od USA.

Už sa tieto očakávania a postoje definujú?

Prirodzene, ono to chvíľu bude trvať. Nie je to tak, že sa raz stretneme na úrovni ministrov zahraničných vecí, dohodneme sa na niečom a povieme si, že takto to bude celé štyri roky. V USA predsa dochádza k zásadnej politickej zmene, a to práve nástupom prezidenta Joea Bidena, ktorý v mnohých oblastiach chce robiť úplne inú politiku než Trump, vrátane zahraničných vzťahov. Ja to vítam. Samozrejme, veľa sa bude odvíjať i od toho, ako budú vyzerať konkrétne kroky. Podľa mňa je však dôležité aj to, aby sme si tieto veci navzájom hovorili my sami. Prvá vec, po ktorej volám po nástupe novej administratívy, je preto tá, že si čo najskôr musíme sadnúť spolu s Američanmi, aby sme nepôsobili v dvoch svetoch – v ich a v našom. Lebo ja nás považujem za jeden svet. Nebude to však otázka jedného mesiaca.

Snímka: MZV/Juraj Tomaga

Ako by ste zhodnotili vývoj vzťahov medzi USA a Európou za uplynulé štyri roky, bolo tam cítiť vážne ochladenie?

Tie vzťahy boli zložité, v mnohých ohľadoch sa dokonca vyhrotili. Veď si zoberte len fakt, že USA uvalili clá na niektoré komodity z EÚ, konkrétne na výrobky z ocele a z hliníka. Podstatný je však fakt, že zavedenie týchto ciel zdôvodnili ohrozením národnej bezpečnosti. To je niečo, čo som v tej dobe aj ja ako veľvyslanec považoval za nepredstaviteľné. My ako EÚ nemáme s USA v obchode zápasiť, ale hľadať také spôsoby spolupráce, aby sme ustáli globálny tlak. Bojovať s Amerikou by bolo hlbokým omylom. Takže naše vzťahy boli naozaj výrazne problémové.

V čom ste ešte videli komplikácie zo strany Trumpa?

Veľmi zle nám Európanom padlo povedzme aj to, že Donald Trump nie zriedka označoval EÚ za problém. Dokonca raz priamo vyhlásil, že sme väčším problémom ako Čína. Tomuto sme v Európe skrátka nerozumeli. Pretože ak si je niekto blízky na základe princípov, v ktoré veríme, tak sme to práve my dvaja. Podľa mňa je svet tak zložitý a nestabilný, že jedinou odpoveďou pre nás Európanov a Američanov je držať spolu. Jedine tak budeme sami silní.

Trump dokonca raz označil Európu za nepriateľa za to, čo robí Američanom v obchode. Preniesli sa tieto nezhody z ekonomických aj do politických, prípadne vojenských vzťahov? Bolo cítiť ochladenie napríklad pri spolupráci v rámci NATO?

Úvod vlády prezidenta Trumpa bol plný neistoty aj okolo budúcnosti Severoatlantickej aliancie. Určite si veľmi dobre spomínate, že odrazu vznikli pochybnosti o tom, či platí článok 5 o jej kolektívnej obrane. Toto sa našťastie veľmi rýchlo vyjasnilo. Viem, že on je dnes pod paľbou všeobecnej – a oprávnenej – kritiky. Na druhej strane však treba otvorene povedať, že za tieto štyri roky, pokiaľ ide o spoluprácu v rámci NATO, sme sa pohli dopredu.

V akom zmysle?

Prestalo sa napríklad špekulovať o tom, či má Európa v rámci NATO znášať väčšie bremeno vo vzťahu k USA. Toto sme zmietli zo stola. A to aj preto, lebo tu bola tvrdá a jednoznačná rétorika. Posilnila sa prítomnosť v rámci kolektívnej obrany a článku 5 na takzvanom východnom krídle. Všetko sú to mimoriadne dôležité veci. Žiaľ, za administratívy prezidenta Trumpa vznikalo príliš veľa neistôt. Zrazu sme málo komunikovali, v jeden deň nebolo jasné, či sme spojenci, v druhý deň sme boli nazvaní nepriateľmi. Nebola to dobrá situácia.

V septembri 2018 ste ako nastupujúci veľvyslanec odovzdávali v Bielom dome poverovacie listiny do Trumpových rúk. Ako na vás zapôsobil z ľudského hľadiska?

Zapôsobil na mňa presne tak, akým je. Môžem zo zákulisia prezradiť, že to bolo krátke prijatie. V USA sa diplomatom nedostáva toľko priestoru ako inde vo svete. Viem to porovnať, pôsobil som aj na veľvyslanectve v Nemecku či vo Švajčiarsku. Je to však zároveň prezident, ktorý má schopnosť osloviť ľudí. Vedel presvedčiť veľmi veľkú časť populácie USA. Napokon, vidíte to aj v osobnom rozhovore. Prejavilo sa to i na stretnutí so mnou a s mojou manželkou. Koniec–koncov, ukázalo sa to aj teraz v samotných voľbách, keďže dostal od ľudí viac hlasov ako v roku 2016. Čiže istý typ empatie a charizmy u neho nesporne je. Na záver jeho vládnutia to nanešťastie vyústilo do takého zlyhania, akého sme boli svedkami.

Hovorí sa o tom, že voči svojim partnerom dáva najavo určitú dominanciu, čo sa prejavuje už na úvod stretnutia pri podaní ruky...

Pamätám si, že to bol silný stisk rúk. Prezident Trump je ale vysoký človek s fyzicky veľmi dominantnou postavou. Bol však voči mne srdečný. Rovnako môžem spätne povedať, že to bolo obdobné aj voči vtedajšiemu predsedovi vlády Petrovi Pellegrinimu, ktorý prišiel začiatkom mája 2019 do Bieleho domu na oficiálnu návštevu.

Trumpova prvá manželka Ivana pochádza z Československa, ktoré sám navštívil. Prekvapil vás vedomosťami o Slovensku, vedel niečo o našej krajine?

Treba sa na to pozerať tak, že každý prezident je dôkladne pripravený na stretnutie so svojím partnerom. Podstatné je povedomie o Slovensku a to, že dnes už nie sme nováčikom na medzinárodnej scéne. Ja som mal to šťastie, že celý svoj život v diplomacii som mohol sledovať cestu mojej vlastnej krajiny k tomu, aby sme už o sebe nemuseli hovoriť základné veci. Slovensko je dnes etablované na medzinárodnej scéne. Nemusíme búchať na dvere, skutočne sme súčasťou zahranično-politických vzťahov a takto nás aj vnímajú. Považujem to za veľmi dobrú vec pre Slovensko i pre jeho občanov.

Snažila sa naša diplomacia v uplynulých štyroch rokoch pozvať Trumpa na návštevu Slovenska?

Otázka, ako dostať prezidenta USA k sebe domov, je prítomná a aktuálna vždy a všade. Amerika je predsa len krajina s obrovským vplyvom a s príťažlivosťou, ale aj s problémami, ktoré sú s týmto statusom spojené. Každý sa o to usiluje. Počas môjho krátkeho 1,5-ročného pôsobenia vo funkcii veľvyslanca sme sa však sústredili na to, aby sa do Bieleho domu dostal predseda vlády. To sa aj podarilo, v tejto snahe sme boli úspešní.

Bolo náročné dostať tam Pellegriniho? Trvalo to dlho a vyžiadalo si to veľa úsilia, kým prišla pozvánka?

Takáto návšteva vždy završuje nejakú etapu a je svojim spôsobom jedinečná. Nie je to tak, že si poviete alebo sa nahlásite listom – dobrý deň, chcel by som sa zastaviť – a o dva mesiace ste tam. Je za tým kopec práce. Platilo to u Pellegriniho, ale aj v predchádzajúcich prípadoch – u premiéra Mikuláša Dzurindu alebo u prezidentov Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča. Skrátka u všetkých reprezentantov Slovenska, ktorí v Bielom dome boli.

Práve teraz sa moci ujíma nový prezident Biden. Mali ste možnosť stretnúť sa s ním osobne, keď ste boli veľvyslancom?

Počas svojej misie som sa s ním nestretol, keďže bol mimo priamej politiky. Túto možnosť som teda zatiaľ nemal. Pozorne som ho však vnímal, keďže v čase svojho pôsobenia v USA som zažil primárne voľby. Aj jeho životný príbeh je zaujímavý z politického a pohnutý z osobného hľadiska. Nepochybne je to výrazná osobnosť americkej politiky, ktorá získala oprávnenie a mandát viesť túto dôležitú krajinu.

Je naša diplomacia napríklad prostredníctvom veľvyslanectva vo Washingtone v kontakte s Bidenovým tranzičným tímom?

Toto je pomerne zložitá vec. My osobne poznáme mnohých ľudí, o ktorých sa verejne hovorí a z diplomatických zdrojov sa vie, že budú pôsobiť v novej administratíve. Avšak tranzičné tímy, ktoré v USA pripravujú jej príchod, majú veľmi striktné pravidlá, čo sa týka stretávania sa s predstaviteľmi cudzej moci. Takže priame kontakty, ktoré sa týkajú budúceho pôsobenia, v tejto chvíli prakticky neexistujú. Navyše už aj z rešpektu k tomu, že títo ľudia musia prejsť potvrdením v Senáte, nebudem ich teraz nijakým spôsobom komentovať. Ale je dobré, že sme boli aktívni a mnohí títo predstavitelia sú nám známi.

Určite však už od Bidena máte nejaké očakávania, napríklad že výrazne napraví pošramotené vzťahy s Európskou úniou...

Určite áno, dokonca práve toto dávam na samú špičku zo všetkých očakávaní, ktoré sa objavujú v rôznych komentároch a analýzach. Považujem za nevyhnutné, aby sa zlepšili vzťahy medzi nami. Tu sa totiž veľmi často hovorí o tom, že transatlantické vzťahy – to je vlastne iba NATO a potom bilaterálne vzťahy Spojených štátov s jednotlivými krajinami Európy. Ale moment – osobitnú a vážnu dimenziu majú práve vzťahy medzi USA a Európskou úniou. To nie je to isté, ako bilaterálne vzťahy či Severoatlantická aliancia. Čiže áno, želám si, aby Únia jednak zlepšila svoje vzťahy s Američanmi, ale zároveň aby sme niečo urobili v oblasti obchodu.

Prečo práve obchod považujete za dôležitý?

Pretože na oboch stranách Atlantiku je to jeden zo základných zdrojov hospodárskeho rastu. My nechceme len diplomatické vzťahy – chceme ľuďom do Európy aj na Slovensko priniesť prácu, ktorá bude vyplývať z obchodných kontaktov. Preto je jednoznačnou prioritou obchod, ďalej bezpečnosť vrátane kyberpriestoru či spolupráca v oblasti nových technológií. Nezabúdajme ani na to, že prezident Biden už pred voľbami avizoval veľmi masívny návrat USA do klimatickej agendy. Tento záväzok potvrdil aj neskôr. Máme tu teda obrovské pole spoločného pôsobenia.

Bude Amerika opäť hlavným spojencom Európy?

Určite si to želám, a to z viacerých dôvodov. Svet sa za ostatné desaťročie dramaticky zmenil. V globalizovanom prostredí sme konfrontovaní aj s tým, že sa o slovo hlásia iné veľmoci na čele s Čínou, ktoré majú po každej stránke obrovský vplyv. Významnú úlohu v ňom hrajú taktiež neštátni aktéri ako sú sociálne siete. Veľmi dobre viete, aký veľký majú vplyv. Máme takisto do činenia s takými fenoménmi ako je klíma, migrácia či terorizmus. Je preto namieste otázka, či si v tomto svete môžeme dovoliť taký komfort, že Európa aj USA budú kopať len sami za seba. Ja tvrdím, že si to dovoliť nemôžeme.

Prečo?

Pretože ani jeden z nás už tieto veci nezvládne riešiť izolovane. Tlak vo svete vytváraný zo všetkých tých komponentov, ktoré som vymenoval, je jednoducho príliš obrovský. Takže ak nebudeme držať spolu – tieto dva priestory, ktoré veria v určité princípy a formovali to, ako sa planéta vyvíjala po druhej svetovej vojne – obidvaja budeme mať obrovský problém. Práve toto je moje najväčšie očakávanie od Bidena.

Trump však geopolitické vzťahy zmenil natoľko, že Európa začala viac rozvíjať vzťahy s inými regiónmi, napríklad s Áziou. V ich rozvoji zrejme budeme naďalej pokračovať...

Samozrejme, budeme v tom pokračovať, ale to sa predsa navzájom nevylučuje. Veď aj EÚ má globálne ambície. Avšak chceme ich napĺňať takým spôsobom, aby sme čo najlepšie obhájili naše záujmy. Vôbec nevidím problém v tom, aby sme spolupracovali s Čínou. Musíme však najprv mať princípy, ktoré voči nej chceme presadzovať. A tieto princípy by mohli byť v mnohých oblastiach podobné alebo veľmi príbuzné s tými, ktoré obhajujú USA. Tvrdím, že Američania budú aj po nástupe prezidenta Bidena chcieť, aby sme v externých vzťahoch, osobitne v našom najbližšom susedstve, robili ako EÚ ešte viac. USA sa za Bidena nebudú usilovať o to, aby boli zjednodušene povedané akýmsi globálnym policajtom. Nerobili to ani za Trumpa. Od novej administratívy môžeme čakať, že budú od nás Európanov žiadať, aby sme sami boli oveľa aktívnejší.

V Bidenovom tíme je viacero ľudí, ktorí majú blízko k Európe. Váš nastupujúci rezortný partner Antony Blinken má korene v Maďarsku...

Antony Blinken je predovšetkým človek, ktorý verí, že záujmom USA slúži to, aby sa angažovali vo svete aj prostredníctvom inštitúcií. Skrátka aby nedochádzalo k tomu, čo sme videli v predchádzajúcom období, keď sa Američania z mnohých organizácií skôr vymaňovali. Odišli zo Svetovej zdravotníckej organizácie, z Rady pre ľudské práva či iných inštitúcií. Teraz budeme mať do činenia s ľuďmi, ktorí majú za sebou určitú stopu a vieme o nich, že veria v spoluprácu. Toto považujem za zásadnú zmenu a predpoklad na pozitívny obrat.

Čo od Bidena očakávate vo vzťahu k nášmu regiónu?

Želal by som si, aby USA, ktoré tak isto ako my všetci čelia globálnym problémom, zostali angažované a intenzívne komunikovali aj s nami tu v Strednej Európe. Pretože treba tiež férovo povedať, že v predchádzajúcom období sa to dialo. A ja by som si prial, aby si to Američania udržali.

Viete si predstaviť, že keby Biden došiel s Blinkenom na návštevu Maďarska, tak by sme sa mohli pokúsiť, aby sa po ceste zastavil aj u nás?

Viem, že toto veľmi zaujíma verejnosť aj vás ako novinárov. Je to v poriadku. Na druhej strane si však myslím, že sú už trochu prekonané časy, ktoré merajú pomyselnú kvalitu diplomacie a celkovo vzťahov tým, kam príde nový prezident na prvú návštevu. Ešte raz, veľmi mi záleží na vzťahoch USA s Európou. Americká administratíva bude určite zvažovať, aké signály vyšle – napokon aj tým, kam bude viesť prvá cesta prezidenta Bidena. Ale nebudete počuť z mojich úst niečo také, že teraz ideme zápasiť o to, kto kam príde prvý. Nakoniec, videli ste to aj pri nástupe prezidenta Trumpa, ktorý prišiel do Varšavy začiatkom júla 2017. Všetko má svoj čas. Poďme sa sústrediť na politiku, na obsah a na princípy.

Kto je Ivan Korčok

Rodák z Banskej Bystrice je slovenským ministrom zahraničných vecí od apríla 2020. Predtým pôsobil ako veľvyslanec našej krajiny v USA, stály predstaviteľ pri Európskej únii či splnomocnenec vlády pre predsedníctvo v Rade Európskej únie. Má za sebou taktiež diplomatické misie v Nemecku, vo Švajčiarsku a pri NATO.

Najčítanejšie témy