Básnik Milan Richter pre HN: O Mečiarovej kandidatúre mali nobelisti jasno

Snímka: HN/Pavol Funtál

Vo štvrtok 10. decembra, teda už tradične v deň výročia smrti Alfreda Nobela, sa v Štokholme a Osle uskutočnil ceremoniál slávnostného odovzdania Nobelových cien. Slovensko zatiaľ nemá žiadneho laureáta tohto prestížneho ocenenia. Kedy sme k tomu boli najbližšie?
Informácie tohto typu sú prísne tajné. Zverejnia sa vždy až po uplynutí polstoročia. Ja mám napríklad k dispozícii tri knihy, kde sú nominácie, hodnotenia a hlasovania o Nobelovej cene za literatúru v rokoch 1901 až 1950. Možno tam nájsť silné nominácie minimálne troch českých spisovateľov.

Ktorí autori to sú?
Najprv a v najväčšom počte to bol Jaroslav Vrchlický, potom Otokar Březina a v 30. rokoch minulého storočia Karel Čapek, ktorého stihli nominovať iba dva či tri posledné roky pred jeho smrťou. Pokiaľ ide o slovenského básnika alebo prozaika, do roku 1950, ba ani do roku 1970 tam nenájdete žiadne meno. Možno ďalších 20 rokov niekoho na cenu navrhli, no dozvieme sa to až po istom čase. Predpokladám, že ďalšia publikácia s nomináciami a hodnoteniami vyjde tak o 10 rokov.

Nemáme aspoň určité indície?
Jedno vieme naisto. V roku 1991 pricestoval do Bratislavy vtedajší predseda Nobelovho výboru Švédskej akadémie Östen Sjöstrand spolu s predsedom Zväzu švédskych spisovateľov Petrom Curmanom. So Sjöstrandom som sa už vtedy veľmi dobre poznal z predchádzajúcich 10 rokov. Jeho povinnosťou bolo navštíviť tú-ktorú krajinu, rozprávať sa s kompetentnými predstaviteľmi spisovateľských organizácií a vyzvať ich, aby nominovali svojich kolegov-autorov. Östen Sjöstrand sa teda stretol s Pavlom Vilikovským ako predsedom Slovenského centra PEN a s Jánom Buzássym ako šéfom Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. Viem, že už koncom roku 1991 Pavel Vilikovský vôbec ako prvý navrhol na Nobelovu cenu za literatúru nášho básnika Milana Rúfusa.

Ako táto nominácia prebiehala?
Pavel Vilikovský bol veľmi dobrý angličtinár, takže mu nerobilo problém napísať nomináciu hneď v angličtine. No Milana Rúfusa aj v ďalších rokoch niekto navrhol. Niekto z oprávnených osôb, teda buď vysokoškolskí profesori, alebo predsedovia spisovateľských organizácií. Prakticky všetci zakaždým na môj podnet. A tak mi nosili nominácie v slovenčine s tým, aby som im to preložil, oni to potom podpíšu a pošlú. Ja som im poradil, ako to má vyzerať a aký postup majú zvoliť.

Kto boli títo ľudia?
Boli to viacerí profesori vrátane Jána Števčeka alebo literárni vedci ako Viliam Marčok. Ďalej Vladimír Petrík, ktorý bol predsedom Klubu nezávislých spisovateľov, či Vincent Šikula ako šéf Spolku slovenských spisovateľov. Viem však, že v tom čase odišlo do Štokholmu aj niekoľko

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy