Virológ Klempa: Sme už unavení z toho, aby sme niekoho presviedčali, že to nie je iba obyčajná „chrípočka“

Snímka: HN/ Pavol Funtál

Počas prvej vlny pandémie koronavírusu na jar tohto roka sme patrili medzi najúspešnejšie krajiny v boji proti nákaze. Vtedy nás v zahraničí dávali za vzor, dnes sa o nás hovorí skôr v opačnom kontexte. Kde sa stala chyba?
V prvom rade nemám pocit, že by sa o nás teraz vyjadrovali v opačnom kontexte. Nielen v rámci Európy, ale aj celého sveta naše čísla nie sú vôbec zlé, či už sa bavíme o počte smrteľných prípadov, alebo o denných prírastkoch. Zatiaľ som nepostrehol, že by sa o nás hovorilo ako o negatívnom prípade. Skôr mám dojem, že zvonku predsa len vyzeráme ako moderná pokroková krajina, ktorá sa snaží hľadať nejaké iné prístupy k pandémii. A keďže zahraniční kolegovia celkom nevnímajú všetky detaily situácie na Slovensku, tak môžu nadobudnúť pocit, že k tomu pristupujeme veľmi zaujímavo a určite nás sledujú.

Dá sa teda povedať, že v rámci možností to zvládame?
To je zase príliš silné vyjadrenie. Určite by sa to dalo zvládať lepšie. Avšak aj vzhľadom na to, ako to zvládajú iné krajiny, na tom rozhodne nie sme zle.

Niektoré krajiny ako Švédsko či Británia sa už na jar, teda na úvod boja proti pandémii, vydali cestou uvoľnenejších opatrení, dokonca sa hovorilo o takzvanom premorovaní. Ako sa na to pozeráte s odstupom času? Stál tento nápad na reálnych základoch, alebo sa ukázalo, že bol od začiatku zlý?
Nie som si úplne istý, či to je prípad Veľkej Británie. Ak vôbec týmto smerom rozmýšľali, tak od toho veľmi rýchlo upustili vplyvom veľkých strát na životoch. A okolo Švédska podľa mňa panuje veľa nedorozumení. Nemyslím si, že by sa niekedy vydali cestou premorovania. To ani nebolo ich cieľom. Tým bolo niečo iné.


Čo teda bolo ich cieľom? Švédsky hlavný hygienik Anders Tegnell predsa pripustil, že krajina mala prijať tvrdšie opatrenia.
Tam je to skôr o tom, že oni sa od začiatku snažili veľmi pragmaticky nastaviť opatrenia a kritériá tak, aby boli čo najdlhšie udržateľné pre ľudí. Takže ani oni nešli cestou premorovania. Paradoxne, v súčasnosti sú Spojené štáty krajinou, ktorá zrejme kráča touto cestou. A nie je to z ich strany zámer, skôr len vedľajší produkt. Opatrení je tam pravdepodobne najmenej, v dôsledku čoho vidíme veľké straty. Môj záver teda znie, že cesta premorovania prináša obrovské obete na ľudských životoch. Preto sa ňou v konečnom dôsledku nik

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy