Ešte pred 10 rokmi to bola najväčšia africká krajina, ktorej viac ako polovicu príjmov do štátnej pokladnice zabezpečovala ropa. V polovici prvej dekády prekračovalo tempo rastu jej ekonomiky 10 percent HDP. Potom sa však odtrhla južná časť, Sudán stratil hlavné ropné náleziská a jeho ekonomika sa začala dramaticky prepadať. Verejný dlh narástol na astronomických vyše 200 percent HDP. Inflácia dosahovala dvojciferné čísla, miera nezamestnanosti lámala rekordy, hodnota meny prudko klesala a v uliciach veľkých miest demonštrovali proti vláde desaťtisíce ľudí.
Dnes sa Sudán opäť začína hospodársky stavať na vlastné nohy. S novým lídrom, s obnovujúcou sa podporou medzinárodných finančných inštitúcií aj svetových veľmocí a s vládnym reformným programom.
Prečítajte si, čím si vyše 41-miliónový Sudán prešiel v uplynulých rokoch a desaťročiach, vďaka čomu oň zápasia globálne mocnosti a na ktoré segmenty jeho vláda stavila, aby zbavila krajinu nálepky chudobinca čierneho kontinentu.
Na križovatke ciest
Sudán leží na mimoriadne dôležitej strategickej križovatke ciest spájajúcich Blízky východ so severnou a subsaharskou Afrikou. Práve tadiaľto prúdili pred dávnymi stáročiami kmene z Arabského polostrova, aby si podmanili sever a stred čierneho kontinentu. A v hľadáčiku svetových mocností je dodnes.
V porovnaní so svojím severným susedom Egyptom je Sudán takmer vo všetkom bohatší. Kým Egypt tvorí väčšinou vyprahnutá púštna krajina a jeho poľnohospodárstvo je odkázané takmer výlučne na údolia pozdĺž Nílu, Sudán je na tom oveľa lepšie. Veľkú časť jeho územia, ktoré má celkovú rozlohu vyše 1,8 milióna štvorcových kilometrov, pokrýva úrodná pôda. Avšak len 15 až 20 percent z nej sa kultivuje a poľnohospodársky využíva....
Zostáva vám 85% na dočítanie.