Poľský premiér pre HN: Matovič rozmýšľa podobne ako my

Snímka: TASR/Jaroslav Novák

Ako by ste opísali súčasné vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom? Sú tam nejaké problematické oblasti, ktoré riešite s našimi predstaviteľmi?
V priebehu rokov sme si medzi sebou rozvinuli skutočne veľmi blízke vzťahy. A som veľmi rád, že čoraz silnejšie sú takisto naše obchodné prepojenia. Poľsko a Slovensko rovnako ako aj celá Vyšehradská skupina majú toho veľa spoločného. Vytvára to pevný základ pre plodnú spoluprácu a vzájomne nás to robí silnejšími, a to i v náročných časoch pandémie COVID-19. Hovoríme jedným hlasom v kľúčových otázkach za celý náš región.

Slovensko má od jari novú vládu. Aké sú vaše vzájomné vzťahy s premiérom Igorom Matovičom?
Máte úplnú pravdu. So slovenským premiérom Igorom Matovičom som hovoril niekoľkokrát. Nie je len veľmi dynamickým lídrom, ale zároveň v mnohých európskych otázkach zmýšľa veľmi podobným spôsobom ako my.

Takže dá sa predpokladať, že vzájomná spolupráca medzi Poľskom a Slovenskom bude pokračovať aj za Matovičovej vlády?
Určite áno. Veľmi oceňujem našu spoluprácu. Verím, že bude naďalej prekvitať.

Spomínali ste Vyšehradskú štvorku. Ste spokojný s úrovňou spolupráce medzi jej krajinami?
Poľsko v súčasnosti stojí na čele Vyšehradskej štvorky. Ako predsedajúca krajina neustále zdôrazňujeme, že pandemická kríza spojená s narušením dodávateľských reťazcov sa môže stať príležitosťou pre štáty nášho regiónu, aby vstúpili do novej fázy rozvoja.

Čo je nevyhnutné pre to, aby sa tieto ciele podarilo naplniť?
Je extrémne dôležité prijať nové iniciatívy v rámci nášho partnerstva, ktoré zintenzívnia tento vývoj.

Niektorí kritici tvrdia, že projekt Vyšehradskej štvorky je klinicky mŕtvy. Myslia si, že naše krajiny sú v niektorých kľúčových otázkach hlboko rozdelené a polarizované...
Klinicky mŕtvy? Presný opak je pravdou. Naše vzťahy sú založené na solidarite a vzájomnom pochopení.

Čo by ste týmto kritikom teda odkázali? Máte nejaké konkrétne výsledky spolupráce medzi štyrmi našimi krajinami?
Pravdaže mám. Môžem vám uviesť hneď niekoľko príkladov, ako sa darí napĺňať naše ciele. Dosiahli sme napríklad úspech v rokovaniach o finančnom rámci Európskej únie na roky 2021 až 2027. Takisto spomeniem nedávny návrh ekonomických riešení pre demokratické Bielorusko práve z dielne Vyšehradskej štvorky. Práve tieto riešenia prijala Únia minulý týždeň.

Keď už sme pri Bielorusku, práve Poľsko je v riešení tamojšej krízy veľmi dôležitým hráčom. S Bielorusmi máte pomerne dlhú hranicu a taktiež silné historické väzby...
Môžem vás ubezpečiť, že Poľsko bude trvalým a stabilným spôsobom pokračovať vo svojom úsilí o vyriešenie krízy v Bielorusku. Podnikáme presne cielené aktivity, ktoré sú zamerané na bieloruskú spoločnosť.

O aké aktivity ide?
Náš program solidarity s Bieloruskom poskytuje širokú škálu foriem pomoci pre ľudí, ktorí trpia represiami zo strany tamojšieho režimu. Medzi takúto pomoc patrí napríklad podpora nezávislých médií alebo mimovládnych organizácií pomáhajúcich civilnej spoločnosti v Bielorusku.

Máte pripravený plán pre prípad prílevu utečencov z Bieloruska do Poľska? Ste ochotní týchto utečencov prijať?
Určite áno. Prijali sme opatrenia, ktoré majú odsunutým ľuďom a utečencom uľahčiť vstup do Poľska a prístup k zamestnaniu či k štipendijným programom.

Očakávate v prípade eskalácie napätia a vypuknutia utečeneckej vlny z Bieloruska pomoc od Európskej únie? Mohlo by vám byť v tejto záležitosti nejakým spôsobom nápomocné aj Slovensko?
Podobne ako v minulosti Poľsko privítalo približne 1,5 milióna Ukrajincov, aj teraz podporujeme Bielorusov, ktorí trpia pokračujúcimi represiami. Avšak, samozrejme, toto je veľký test nielen pre Poľsko ale pre celú Európsku úniu. Diskusie na túto tému sa v rámci EÚ konajú na najvyššej možnej úrovni. Európska únia musí jednoznačne na túto situáciu reagovať. V opačnom prípade hrozí, že to bude znamenať bolestivý úder pre jej dôveryhodnosť. Do tejto otázky musí byť, skrátka, zapojený celý západný svet.

Vráťme sa k bilaterálnym vzťahom medzi Slovenskom a Poľskom. V ktorých ekonomických odvetviach vidíte najväčšie príležitosti na posilnenie vzájomnej spolupráce?
Naším najdôležitejším spoločným cieľom je intenzívny a dobre plánovaný rozvoj celej strednej a východnej Európy. Z tohto dôvodu nevyhnutne potrebujeme spoluprácu na mnohých rôznorodých úrovniach. Obzvlášť to bude platiť v postpandemickej ére.

Prečo to bude mať v tomto období mimoriadny význam?
Pretože práve vtedy bude nevyhnutné zaviesť spoločné stratégie v procese europeizácie produkcie, infraštruktúry, digitalizácie alebo ďalších vecí, ktoré dokážu zredukovať bariéry medzi našimi krajinami vďaka rôznym projektom. Ako príklad môžem uviesť Via Carpatia.

Slovensko má s Poľskom na severe vyše 540-kilometrovú spoločnú hranicu. Hneď po Maďarsku je to naša druhá najdlhšia hranica, viac ako dvakrát dlhšia než s tretím Českom. Sú na stole nejaké nové projekty v súvislosti so vzájomnou cezhraničnou spoluprácou?
Jedným z našich najdôležitejších projektov cezhraničnej spolupráce je Interreg V-A medzi Poľskom a Slovenskom. Tento projekt je založený na ochrane a rozvoji prírodného aj kultúrneho dedičstva pohraničnej oblasti, udržateľnej cezhraničnej doprave, ako aj na rozvoji vzdelávania, ktoré prekračuje naše vzájomné hranice.

Chystajú sa povedzme nové možnosti, kadiaľ budú mať obyvatelia našich krajín príležitosť prejsť do susedného štátu?
Nie, otvorenie nových hraničných priechodov v tomto okamihu neplánujeme. V každom prípade ak sa v budúcnosti objaví takáto potreba, tak sme rozhodne pripravení, aby sme ju zvážili.

Aktuálnou témou, ktorej sme sa dotkli aj v úvode nášho rozhovoru, je pandémia koronavírusu. Mala negatívne dosahy na zintenzívnenie spolupráce medzi našimi krajinami? Veríte, že situácia sa čoskoro opäť dostane do normálnych koľají?
Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa to celé bude ďalej vyvíjať. A to nielen pre politikov, ale aj expertov v oblasti virológie. V každom prípade veríme, že budeme čoskoro schopní vrátiť sa do normálu. Dúfam, že spoločnými silami sa nám v Európe podarí zvládnuť túto ťažkú situáciu, podobne ako sme to dokázali na jar.

Európske krajiny sa zároveň obávajú ekonomických dosahov nákazy. Ako v tejto chvíli vyzerajú aktuálne údaje v Poľsku?
Dáta z Európskej komisie a Európskej banky pre obnovu a rozvoj našťastie ukazujú, že Poľsko bude mať najnižší prepad hrubého domáceho produktu spôsobený pandémiou koronavírusu zo všetkých členských krajín Európskej únie.

Ste v kontakte so slovenskými predstaviteľmi v otázke boja proti nákaze COVID-19?
Situácia v Európe je skutočne vážna. Preto musíme byť v neustálom kontakte so všetkými partnermi, aby sme mohli koordinovať boj proti koronavírusu. A spolupráca so Slovenskom je v tejto oblasti nepochybne veľmi dôležitá.

Máte v našom regióne nejaké konkrétne projekty spolupráce v oblasti boja proti pandémii?
Ako som už spomenul predtým, konzultovali sme viaceré možné riešenia, a to tak na bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci Vyšehradskej skupiny. Sme si totiž veľmi dobre vedomí dôležitosti dobrej susedskej spolupráce.

Prejdime k menej optimistickej téme, prinajmenšom z hľadiska Európskej únie. V uplynulom období sa objavila ostrá kritika na adresu Poľska, najmä pre dodržiavanie princípov právneho štátu...
Zavedenie zmien do nášho legislatívneho systému bolo nevyhnutné, aby sme mohli zabezpečiť jeho objektivitu a nezávislosť. Reformy tohto systému sú v súlade so zákonmi Európskej únie. Rozhodne boli predmetom našich konzultácií s Európskou komisiou.

Prečo ste teda pod paľbou ostrej kritiky z Bruselu? Napríklad aj pre odopieranie práv ľuďom s inou sexuálnou orientáciou...
V Európe sa na posudzovanie demokratických štandardov využívajú dvojaké metre. Môžem vás uistiť, že v Poľsku nie sú žiadne zóny s vylúčením LGBT. Takisto nie sú porušované žiadne práva. Každý si je rovný voči komukoľvek inému. A to aj napriek tomu, že to je veľká výzva pre našu diplomaciu, keďže niektorí poľskí novinári pokračujú v rozširovaní tejto falošnej informácie v zahraničí.

Lenže táto kritika neprichádza len od poľských novinárov, ale aj zo samotnej Európskej únie. Prijali ste niektoré právne úpravy, aby ste splnili jej požiadavky?
Všetky zmeny v našej legislatíve sme prijali po konzultáciách, rokovaniach a diskusiách s Európskou komisiou. My sme vždy obhajcami dialógu, ktorý vedieme s našimi náprotivkami.

Očakávate viac podpory od Slovenska v týchto diskusiách s predstaviteľmi Európskej únie?
Podľa nedávnej správy o stave právneho štátu kritizuje Európska komisia aj Slovensko za situáciu v jeho súdnictve. Avšak tieto obvinenia sú zraňujúce. Vyšehradská skupina musí byť jednotná a hovoriť v tejto záležitosti jediným hlasom. Akýkoľvek členský štát Európskej únie má totiž neodškriepiteľné právo na to, aby reformoval svoje vlastné ustanovenia týkajúce sa právneho štátu. V tomto musíme zostať neoblomní.

Prečo?
Pretože Brusel a naši priatelia v západnej Európe, skrátka, nerozumejú postkomunistickému systému. Ja ich vždy povzbudzujem k tomu, aby o tom s nami hovorili. Som pripravený neustále im vysvetľovať tieto veci.

Európska únia však v roku 2017 aktivovala článok sedem voči Poľsku, ktorý môže viesť k obmedzeniu hlasovacích práv vašej krajiny v rámci európskeho spoločenstva. Malo to nejaký dosah na vašu zahraničnú politiku? A aká je v tomto smere situácia v súčasnosti?
Poľsko dnes čelí krokom zo strany Európskej komisie, ktorým vôbec nerozumieme. Kľúčovou záležitosťou v celej tejto veci je fakt, že my by sme naozaj radi spravili náš súdny systém taký účinný, aký je v západných krajinách. To je z našej strany všetko. Avšak základnou pointou je to, že novinári vytvárajú dezinformácie o tom, že právny štát v Poľsku je v ohrození.

Vaša vláda pred pár dňami prešla významnými zmenami. Západné médiá informovali, že vymenovanie ultrakonzervatívneho ministra školstva v Poľsku zvýši napätie vo vzťahoch s Európskou úniou...
Minister Przemyslaw Czarnek je dynamický politik, ktorý prednáša na akademickej pôde. Má skutočne mnoho nápadov vedúcich k tomu, ako zefektívniť vyučovací proces v ťažkých časoch pandémie koronavírusu. Nechajme nového ministra, aby sám preukázal svoje schopnosti na novej pracovnej pozícii, a tým sa zaslúžil o uznanie ostatných.

Kto je Mateusz Morawiecki
Poľský ekonóm a historik je politikom reprezentujúcim najsilnejšiu vládnu stranu Právo a spravodlivosť. Predsedom vlády u našich severných susedov sa stal v decembri 2017. Predtým zastával post vicepremiéra, ministra financií, rozvoja či športu. HN poskytol exkluzívny rozhovor ako jedinému slovenskému médiu.

Najčítanejšie témy