Bokom od ruchu liptovských vychytávok leží povyše dediny Bobrovec salaš Pastierska. Nevedie k nemu ani poriadna cesta, no podchvíľou sa k množstvu áut na blízkom parkovisku prisunie ďalšie. Väčšina z nich má slovenské evidenčne číslo, české však nie je raritou.
Turisti z kufrov vozidiel vyťahujú ruksaky, igelitky, tašky a kráčajú k predajni. Majú však smolu. Hoci je len krátko popoludní, obchod na salaši vyzerá ako po prepade zbojníkov. Tí si vystavené suveníry síce takmer nevšimli, no výrobkov nechali v chladničke len zopár.
Salaš pôsobí dojmom, akoby na úpätí Západných Tatier stál odnepamäti, opak je však pravdou. Prírodnú scenériu dotvára iba od roku 2001. „Spolu s kolegami nás iritoval úpadok salašníctva a pokúsili sme sa ho v tejto doline oživiť. Ľudia dovtedy dávali svoje ovce kade-tade po okolí,“ stručne opisuje začiatky Milan Gajan, konateľ Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti Bobrovec, pod ktor...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.