V prezidentskej pozícii pôsobíte už viac ako rok. Počas predvolebnej kampane mnoho ľudí verilo, že sa vám podarí znormalizovať vzťahy s Ruskom. Ako ich hodnotíte s odstupom 15 mesiacov, vidíte tam zlepšenie?
S Ruskom máme stále ťažké vzťahy. Vojna na Donbase trvá siedmy rok. Rusko anektovalo náš polostrov Krym. Predtým sme mali historicky veľa ekonomických a ľudských kontaktov, ktoré bolo treba prerušiť, čo sa nezaobišlo bez bolestných skúseností. Nehovoriac o tom, že vojna na východe Ukrajiny si vyžiadala viac ako 14-tisíc obetí, zmrzačila desaťtisíce ľudí, zničila rodiny a pripravila o domov milióny obyvateľov. Hovoriť o normalizácii teda znamená zavádzať stereotypy do zložitých procesov. V tomto prípade ide o proces rokovaní s cieľom dosiahnuť mier.
Ako sa vám darí napĺňať tento cieľ?
Iba tento rok sa nám podarilo dosiahnuť skutočné prímerie. Trvalo 42 dní, kým nedošlo k dvom vážnym provokáciám. V ich dôsledku bol jeden z našich vojakov zabitý a druhý zranený. Aj potom však mala ukrajinská armáda odvahu a rozvážnosť udržiavať najväčšie prímerie v priebehu ostatných 6,5 roka. Chápem, že toto prímerie je veľmi vratké. Musím zhlboka dýchať, keď otváram denné správy o situácii na Donbase. Zároveň však chápem aj to, aký efektívny je tento režim „ticha“. Zastavil sa nekonečný proces strát našej armády a civilistov. Miestni obyvatelia počuli „ticho“ prvýkrát po mnohých rokoch, čo má pozoruhodný psychologický efekt. Verte mi, že každý je unavený a chce pokoj. Teraz je hlavnou úlohou pre všetkých prejsť od stabilného ticha k trvalému mieru.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 89% na dočítanie.
Nedozvedeli ste sa všetko?
Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.