3. Nevysmievajme sa stúpencom siekt, hovorí teológ Miroslav Kocúr

Čo znamenajú pre veriacich zavreté kostoly v čase veľkonočných sviatkov?

 Sú najvýznamnejším sviatkom kresťanstva. Veľká noc je vrcholom liturgického roku, preto je účasť na bohoslužbách pre nich taká dôležitá. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je centrálnym tajomstvom kresťanskej viery.

 Nie sú pre istou náhradou omše v televízii či na sociálnych sieťach?

 Neposkytujú možnosť svätého prijímania. Najmä v katolíckej cirkvi je ich prítomnosť spojená s účasťou na eucharistii. Moderné technológie to neumožňujú. Celá cirkev sa nachádza z hľadiska sviatostnej osobnej praxe v úplne bezprecedentnej situácii.

 Slovenská pravoslávna cirkev odmietla zrušiť bohoslužby, ako aj pitie z jedného kalicha. Neskôr síce svoje stanovisko otočila, no ako ste to vnímali?

 To je práve tá rovina duchovnej reflexie. Či viera a rozum sa u veriaceho navzájom spájajú a podporujú, alebo protirečia. Ak sa pravoslávna cirkev domnieva, že eucharistia nie je zdrojom nákazy, tak to nie je kompetentné vyjadrenie. Veď každý predsa vie, ako sa vírus prenáša. Podávanie svätého prijímania je analogické s gréckokatolíckou cirkvou, a tá sa proti zákazu neohradila. 

Čo z toho vyplýva?

To je otázka tých náboženských interpretácií. Konšpiračný spôsob vysvetľovania viery ako čohosi magického nastáva, keď náboženské pravdy ignorujú interdisciplinárny dialóg, základné poznatky prevencie, medicíny či hygieny. No aj všeobecného vzdelania a osobnej zodpovednosti. Toto sa v 21. storočí nemôže diať. Zjednodušené náboženské predstavy tu ešte stále máme. Bohužiaľ.

 Aj Konferencia biskupov Slovenka prijala rázne opatrenie, napriek zákazu sa však v niektorých lokalitách sa omše konali.

 Ľudia sú zvyknutí a zvlášť starí ľudia. Každodenná návšteva kostola bola do istej miery socializáciou. Teraz nemôžu ísť von, ani do kostola, ani na sväté prijímanie. Je však nezodpovedné, ak ich v tomto prístupe podporujú kňazi.

 Len pred pár dňami sa na you tube objavilo duchovné povzbudenie arcibiskupa Ján Oroscha. Ten v ňom kritizoval uzavretie kostolov. Ak konanie bohoslužieb je výsledkom individuálnych rozhodnutí jednotlivcov, ako máme chápať vystúpenie vysokého cirkevného hodnostára?

 Je to zo strany pána arcibiskupa občiansky veľmi nezodpovedný a poľutovaniahodný prístup. 

Dlhoročne klesá záujem o tradičné cirkvi. Prečo?

Na kvalifikovanú odpoveď nejestvujú dostatočné dáta. Na registráciu novej cirkvi či náboženskej spoločnosti treba 50-tisíc podpisov, čo je vzhľadom na štruktúru dnešnej spoločnosti prakticky nemožné. Nejaké nové náboženské formy sa síce vnímajú na osobnej úrovni, skôr ako spirituálne, no pozícia tradičných je taká silná, že sa držíme skôr tých. Nové duchovné komunity pôsobia aj ako občianske združenia či nadácie. Neregistrujú sa ako cirkvi.

 Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2011 ukazuje nárast nových o 37 percent.

Prechádzali sme najväčšou transformáciou spoločnosti od roku 1989. Po počiatočnej náboženskej eufórii sme zažili aj duchovné oslobodenie a každý sa mohol k viere otvorene priznať, zmeniť ju alebo sa jej vzdať. Postupne nastupoval realistickejší pohľad na úlohu cirkvi. Nedal sa už definovať ako veriaci – neveriaci. Mnohí príslušníci nejakej cirkvi sa s ňou celkom neidentifikovali a vyhlásili sa za ľudí bez vyznania. Ľudia skôr majú odvahu prihlásiť sa k tomu, že sú bez vyznania. Nikto ich nenúti nevyhnutne sa hlásiť k nejakému náboženstvu a môžu ho vyznávať bez toho, aby v ňom boli organizovaní. Tu vzniká otázka praktizovania.

 Aká je odpoveď?

U kresťanov katolíkov sa zvyčajne vyhodnocuje frekvencia účasti na bohoslužbách či na spovediach. U ostatných sa nedá merať. Otázkou zostáva, kto je praktizujúci kresťan: či ten, kto chodí do kostola, alebo ten, kto žije podľa svojho presvedčenia, no do kostola nechodí. Jedno nevylučuje druhé. Nie je to čiernobiele a spektrum je skôr plynulé. Sčítanie obyvateľstva ukázalo aj jeden zaujímavý fakt. Najväčší pokles zaznamenali v Košickom kraji. Prečo práve v regióne s takým silným zázemím? Možno práve tam je ten vývoj najdramatickejší. Mohol ho spôsobiť prechod z vidieckeho na mestský spôsob života. Tiež kontakt so svetom je v tomto regióne silný, množstvo východniarov pracuje v zahraničí, či už dlhodobo alebo krátkodobo. Vracajú sa domov s inými pohľadmi.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 64% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy