Vo Fiate, ktorého posádku tvorili dva manželské páry, vládlo mrazivé ticho. Počas polhodinovej cesty z práce domov medzi nimi nepadlo ani len slovo. Ukazovateľ rýchlosti sa neposúval nad číslicu 90, hoci diaľnica povoľovala podstatne viac.
Spolujazdec okríkol vodiča, či nedokáže trochu dupnúť na plyn. „Už len to by chýbalo, aby sme sa niekde prevrátili,“ odpovedal šofér.
„Všetci štyria sme pracovali vo firme dodávajúcej segmenty do jednej zo slovenských automobiliek. Obe rodiny sme splácali vysoké hypotéky a v jeden deň sme dostali výpoveď! Krvi by sa v nás človek vtedy nedorezal,“ spomína jeden zo zamestnancov na rok 2009.
Aj takú podobu mala kríza, ktorá pred dekádou zasiahla aj krajinu v srdci Európy.
Politici a zlé vysvedčenia
Dramatický scenár by sa už nemal zopakovať, hoci podobná situácia dnes vládne v hutníckom priemysle. O tom je presvedčený tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták, ktorý pre HN svoj postoj zdôvodnil slovami: „Jedným z dôvodov je skutočnosť, že firemný sektor je lepšie pripravený na pokles dopytu. Tiež existujú už vyskúšané legislatívne záchranné mechanizmy umožňujúce firmám predchádzať hromadným prepúšťaniam.“
K tomu treba prirátať finančný sektor v Európskej únii, ktorý sa po prechádzajúcej skúsenosti správa omnoho kon...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.