8. Ukrajinský poslanec: Ak chceme mier, tak musíme byť pripravení na kompromis

V posledných 15 rokoch sa Ukrajinci už niekoľkokrát vrátili na Majdan. Naposledy protestovali v októbri proti plánu vlády poskytnúť okupovaným územiam na Donbase špeciálny status. Má sa Európa obávať novej vlny násilností?

Tento plán vypracovalo spolu so zahraničnými predstaviteľmi ministerstvo zahraničných vecí. Hoci na Ukrajine zažívame vojnové časy, v našej politike platia zásady demokracie, ktorá sa neustále vyvíja. A jednou z nich je sloboda prejavu, ktorú sme si v posledných rokoch tvrdo vybojovali. Ľudia majú možnosť slobodne sa vyjadriť, čo je základ fungovania demokratickej spoločnosti. Napokon, aj väčšina z nás, ktorí tvoríme politickú silu okolo prezidenta Volodymyra Zelenského, sa v minulosti celé mesiace zúčastňovala na protestoch na Majdane. S väčšinou z tých, ktorí teraz protestujú proti mierovému plánu, sme priatelia. Navzájom sa dobre poznáme, s niektorými päť či sedem, s inými 10 či dokonca 15 rokov. Spolu sme sa podieľali na revolučných udalostiach.

Takže chápete ich obavy z Ruska?
Rozhodne áno. Som presvedčený, že ich obavy sú absolútne opodstatnené. Sme v čase vojny a nevidíme žiadne náznaky toho, že by sa Rusko pokúšalo zmeniť svoj postoj v tomto konflikte. Naopak, existujú podozrenia, že Kremeľ chystá ďalšie nepriateľské kroky. Ľudia teda majú právo protestovať. Dôležité je, že ich demonštrácie sú mierové. Myslím si, že vláda by mala týchto ľudí podporovať a ochraňovať, je to v jej najlepšom záujme. V našom politickom procese totiž tieto protesty zohrávajú veľmi dôležitú úlohu.

Pomáhajú nám pochopiť, čo si ľudia v skutočnosti myslia a akú politiku si želajú. Viackrát som už v minulosti povedal, že Ukrajinci v dôsledku vojny zažívajú tragické časy. Na druhej strane je nám jasné, že títo demonštranti nepredstavujú väčšinu ľudí. Je to menšina, ktorá sa vyjadruje najaktívnejšie.

Čo si teda myslí väčšina ľudí?
Ak sa bavíme o všeobecnom názore ľudí, väčšina z nich vníma ten problém, že päť či šesť rokov od vypuknutia vojny sme neboli schopní predstaviť žiadny zmysluplný plán, ako dosiahnuť mier. Nie je to však v dôsledku toho, že by ukrajinskí politickí lídri boli hlúpi alebo neschopní. Riešenie tejto záležitosti totiž oveľa viac závisí od Ruska než od Ukrajiny. Ak Rusi budú chcieť pokračovať v agresii a budú mať zdroje, tak my s tým nič neurobíme. Nezostáva nám nič iné, len sa sami proti nim brániť. Ľudia potom vidia len výsledok tejto situácie. Sme vo vojnovom stave, každý deň prichádzame o vojakov a civilistov. A čo je najhoršie, nevidíme žiadnu perspektívu, aby sa tento príbeh skončil. Je nám jasné, že väčšina ľudí je už z tejto situácie unavená. Boli by radi, keby sa to vyriešilo. Keď však príde rad na otázku, ako to dosiahnuť, tak je to mimoriadne ťažké. Táto situácia bola náročná dosiaľ pre každého. Bol to problém pre prezidenta Petra Porošenka a je to problém aj pre nás.

Je dôvodom aj to, že názory ľudí na riešenie tejto otázky sú do značnej miery rozpoltené?
Určite áno. Keď sa pozriete na prieskumy verejnej mienky, uvidíte, že časť obyvateľstva podporovala názor, že Ukrajina by mala viesť vojnu až do úplného a víťazného konca. Ďalší si myslia, že by sme sa okupovaných území na východe Ukrajiny jednoducho mali vzdať a prenechať ich Rusom. Realistickejšie scenáre, ktoré hovoria o tom, že by sme územiam na Donbase mali poskytnúť špeciálny status v rámci Ukrajiny, podporuje 35 až 40 percent ľudí. A to nehovoríme o Kryme, keďže Rusi o ňom vôbec nediskutujú. Takže táto debata, ako ďalej, neustále pokračuje. A nech už si vyberiete hocijaký variant, môžem vám garantovať, že väčšina bude proti. Práve toto je v posledných piatich či šiestich rokoch najväčším problémom našej politiky. A tiež je to dôvod, prečo nás takéto občianske protesty vôbec neprekvapujú.

Chcete povedať, že rozumiete dôvodom ich protestov?
Nepochybne áno, rozumieme im. Vysoko oceňujeme to, že ľudia sa o politiku v týchto ťažkých časoch zaujímajú a podporujú svoje myšlienky. Zároveň je nám však jasné, že zodpovednosť za konečné rozhodnutie je na našich pleciach. Keď sme sa usilovali o dôveru voličov, dali sme predsa sľub, že budeme presadzovať mierové riešenie konfliktu a vynaložíme na to všetko úsilie. My v týchto snahách budeme pokračovať. Robíme všetko, čo treba, aby sme to dosiahli. Avšak nie je to len o tom, čo chceme my. Celý výsledok tohto procesu nezávisí len od vôle a konania Ukrajiny.

Od čoho ešte to závisí?
Do veľkej miery aj od krokov Ruska a Západu, ktorý nás v týchto rokovaniach podporuje. Medzi všetkými týmito stranami musí dôjsť ku konsenzu. Zatiaľ platí, že celý proces musí byť založený na minských dohodách. Vieme, že niektorí Ukrajinci s tým mali problém a ostro tieto dohody kritizovali. Kým však všetci zúčastnení hráči nedôjdu k záveru, že treba vytvoriť nejaký iný plán, tak pre nás voči nim neexistuje žiadna reálna alternatíva. Chápeme, že ľudia z tejto situácie nie sú príliš šťastní. Pýtajú sa, prečo sme stále nedosiahli mier. My im vysvetľujeme, že nemôžeme všetko len kritizovať. Treba v prvom rade rokovať. V tomto okamihu totiž vláda nemôže robiť všetko, čo ľudia v tejto veci požadujú. Nie sme v takej pozícii a nemáme na to možnosti.

Ako to vysvetľujete ľuďom?
Predovšetkým sa pred nimi nepokúšame nič zakrývať. Rozprávame sa s nimi vždy čestne a s úctou. Neklameme ich ako predchádzajúci prezident Porošenko. Ten sa pokúšal klamať každého, nielen Ukrajincov, ale aj Rusov a Západ. Hovoríme jasne – ak chceme mier, tak musíme byť pripravení na kompromis, ktorý sa mnohým ľuďom nemusí páčiť. Chceme však v mierovom procese napredovať, hoci malými krokmi. A zakaždým budeme overovať, ako na tieto kroky budú reagovať všetci zúčastnení, či už ukrajinská spoločnosť, alebo opačná strana.

Najčítanejšie témy