5. Čo kolabuje v okolí Bratislavy viac ako doprava?

Snímka: TASR

Dnes však mestečká a dediny už pociťujú dosahy naplno a iba ťažko s nimi môžu niečo urobiť. Pribudli tisícky obyvateľov, infraštruktúra však zostala rovnaká ako predtým. Najviditeľnejšie je to v doprave a ranná cesta do Bratislavy z hocakého smeru sa počas pracovného týždňa nevyhne zápche.

Kolabuje aj sociálna vybavenosť, a to najmä školy. Dediny, ktorých obyvateľstvo malo dlho klesajúci charakter, totiž vďaka migrácii výrazne omladli. V Stupave by tak malo na budúci rok nastúpiť okolo 240 prvákov, čo je približne 12 tried. Tohtoroční deviataci však uvoľnia iba štyri triedy.

Škola pritom v posledných rokoch už urobila niekoľko rekonštrukcií, aby bola schopná prijať všetky deti. Zrušili sa špecializované triedy na chémiu či fyziku a z chodieb sa urobili jazykové učebne. Iba toto leto sa zároveň rozšírila modulová prístavba z kontajnerov. Ak sa situácia nevyrieši, škole hrozí prevádzka na zmeny, ako však hovorí riaditeľka, snažia sa tejto možnosti vyhnúť za každú cenu.

Podobný problém majú aj v Chorvátskom Grobe. Tam sa však boria aj s tým, že majú podľa odhadov 2 500 až 3 000 obyvateľov bez trvalého pobytu, čo ich ročne pripravuje o stovky tisíc eur. Na daniach im mesačne príde okolo 200-tisíc eur, tie však putujú takmer výlučne na zabezpečenie chodu obce a nezostávajú im peniaze na investície, napríklad do rozšírenia školy.

Primátori a starostovia sú tak dnes nútení riešiť hriechy svojich predchodcov, majú to však ťažké. „Investor kúpil nejakú pôdu s tým, že to je v územnom pláne vyčlenené na malopodlažnú obytnú zástavbu, ak im to zrazu niekto zmení, tak by prišiel o investíciu a obec by sa mohla veľmi ľahko dostať do komplikovaných súdnych sporov,“ vysvetlil Šveda.

Jediné, čo môžu robiť, je snažiť sa s investormi dohodnúť na konkrétnych parametroch projektov, aby boli pozemky väčšie, aby sa spravil verejný priestor či aspoň chodník. Snažia sa o to aj v Chorvátskom Grobe, ako však uviedla Vydrová, komunikácia s veľkými developermi je ťažká a spoločnú reč sa im darí nájsť hlavne s menšími investormi.

Situáciu by však v prvom rade mohli zmeniť samotní klienti, ktorí si domy kupujú. Už pred 10 rokmi podľa Švedu mnoho odborníkov poukazovalo na to, že je tu problém so živelnou, nekoncepčnou a škaredou výstavbou, ale zároveň tvrdili, že ľudia sa postupne naučia kultúre bývania a trh vyzreje.

„Asi sa to deje iba veľmi pomaly. Stále predáva cena, a nie kvalita, aj keď sú tu už prvé lastovičky, projekty, ktoré sa integrujú do pôvodnej infraštruktúry, ponúkajú rôzne typy bývania a tiež verejné priestory.“

Najčítanejšie témy