4. Nízke Tatry sú najviac zdevastovaným národným parkom celej Európy

Snímka: HN/Pavol Funtál

Pracujete v medzinárodnom vedeckom tíme v rámci projektu Remote Forests, ktorý sa zaoberá pralesmi. Rezonuje aj v zahraničí stav tých našich?

Jednoznačne. Máme ich žalostne málo. Tvoria len pol percenta sumára všetkých lesov. Keďže nie sú vyhlásené za rezervácie, tak nie sú ani chránené. V zahraničí má však ohlas veľkoplošné ťaženie v národných parkoch. To sa nevidí nikde inde vo svete.

Na čo sa projekt zameriava?

Ide o najväčší dendroekologický výskum pralesov v Európe a zahŕňa jednu z troch najväčších databáz na svete. Na Slovensku podpora výskumu prakticky neexistuje. Z toho dôvodu pôsobím na Českej poľnohospodárskej univerzite v Prahe. Aj v Česku je veľmi náročné získať podporu takéhoto rozsiahleho projektu, ale u nás to majú odborníci možno ešte ťažšie. Mám kolegov z Francúzska, Veľkej Británie, Kanady, Fínska či Estónska, medzi ktorými sú stovky špičkových vedcov. Taký plošný výskum nie je na Slovensku reálny.

Prečo?

Možno aj vinou slabej podpory vedy a výskumu a protekčnému prerozdeľovaniu vyčlenených financií. Pritom v porovnaní so západnými krajinami s vyšším stupňom civilizácie máme stále akoby viac pralesov.

Istá zaostalosť Slovenska nám v tomto prípade teda pomohla?

Spôsobila ju aj menšia miera osídlenia hlavne v nedostupných miestach, kde človek nedokázal ťažiť. No ani to už dnes neplatí, aj vďaka nových technológiám. Preto nám miznú pralesy ako i lokality hlucháňa hôrneho. Strácame to, čo nás odlišovalo od Západu a na čom sme mohli stavať výnimočnosť našej krajiny.

Prečo je také nutné uchovávať pralesy?

Lebo ich význam je obrovský. Sú kultúrnym a prírodným dedičstvom. Človek je súčasť prírody a les bol preňho dôležitý od nepamäti. V minulosti tak vyzerala celá krajina. Prales treba chrániť rovnako ako národnú kultúrnu pamiatku. Keď ho zničíte a premeníte na palivové drevo, urobíte to isté, ako keby ste rozobrali Bratislavský hrad a tehly z neho predali. Prales by sme si mali vážiť aj preto, lebo je domovom pre celé spektrum vzácnych a ohrozených druhov. Nenájdu ho nikde inde.

Obnova takéhoto lesného spoločenstva už nie je možná?

Bežne v ňom objavíte tristo- aj štyristoročné stromy, poď Kriváňom rastú dokonca tisícročné limby. Keď niečo takéto zničíte, môžete čakať ďalších tisíc rokov a obnova pôdy môže trvať ešte dlhšie. Kontinuita prirodzeného lesného prostredia je nesmierne dôležitá. Nachádza sa v ňom mŕtve drevo v rozličných štádiách rozkladu a každý organizmus potrebuje špecifické prostredie.

Ak tvrdíte, že kynožíme aj to málo, čo máme, prestávame byť výnimočnou destináciou?

Veď sa pozrite na naše národné parky – papierovo chránené územia. Nízke Tatry sú najviac zdevastovaným parkom celej Európy. V iných štátoch ich síce majú menej, no na rozdiel od nás im tam prikladajú skutočný význam. My ich máme viac aj vďaka zachovalosti ekosystémov. A mali by sme teda mať aj vyššiu zodpovednosť. Plus na lesy nadväzujú ďalšie segmenty, napríklad turistický ruch.

Kam by ešte mohol expandovať?

Vlani som sa zúčastnil na konferencii v Bruseli, kde celosvetovo prezentovali vývoj turizmu. Ten sa v čoraz vyššej miere zameriava na divokú prírodu a toto odvetvie rastie najprudšie. Keby sa u nás správne nastavila silná koncepcia cestovného ruchu ruka v ruke s ochranou prírody, mohli by sme sa stať atraktívnou krajinou. Sprievodcovia by mohli brať skupiny na päť-šesť dní, jeden deň na hlucháňa, druhý deň na zubra a tak ďalej. Mohlo by sa dariť rôznym penziónikom, d

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy