Vedeli ste v týždňoch pred začatím bombardovania, že je táto hrozba reálna?
Keď sa bombardovanie začalo, mala som necelých 17 rokov. Žila som v Kulpíne a navštevovala tretí ročník gymnázia v Báčskom Petrovci. Podobne ako moji spolužiaci a kamaráti, absolútne som nevnímala politické dianie v krajine a vo svete. O bombách som vedela „iba“ toľko, že existujú a zabíjajú. Samozrejme, bolo nám jasné, že aj v neďalekom Chorvátsku či Bosne a Hercegovine usmrcovali nevinné životy. Aj tak som však bola presvedčená, že ja to vo Vojvodine nikdy nezažijem. Bola to istým spôsobom mladícka naivnosť, ktorú kruto zabilo bombardovanie v marci 1999.
Ako si spomínate na začiatok útoku?
Vôbec sme to nečakali. Ešte deň predtým sme boli normálne v škole. Večer sme si ľahli spať. Keď sme sa ráno zobudili, prvá vec, na ktorú si spomínam, boli mokré cesty v našej dedine, a takisto po ceste do Báčskeho Petrovca tiež. Niekto nám po ceste do školy povedal, že to išli tanky po dedinách. Dodnes neviem, či to bola pravda. No a keď sme prišli do školy, ihneď nás poslali domov s tým, že sa vraj začalo bombardovanie....
Zostáva vám 85% na dočítanie.