Často sme sa na dvore pozerali, ako bombardujú Nový Sad

Snímka: Flickr

Vedeli ste v týždňoch pred začatím bombardovania, že je táto hrozba reálna?
Keď sa bombardovanie začalo, mala som necelých 17 rokov. Žila som v Kulpíne a navštevovala tretí ročník gymnázia v Báčskom Petrovci. Podobne ako moji spolužiaci a kamaráti, absolútne som nevnímala politické dianie v krajine a vo svete. O bombách som vedela „iba“ toľko, že existujú a zabíjajú. Samozrejme, bolo nám jasné, že aj v neďalekom Chorvátsku či Bosne a Hercegovine usmrcovali nevinné životy. Aj tak som však bola presvedčená, že ja to vo Vojvodine nikdy nezažijem. Bola to istým spôsobom mladícka naivnosť, ktorú kruto zabilo bombardovanie v marci 1999.

Ako si spomínate na začiatok útoku?
Vôbec sme to nečakali. Ešte deň predtým sme boli normálne v škole. Večer sme si ľahli spať. Keď sme sa ráno zobudili, prvá vec, na ktorú si spomínam, boli mokré cesty v našej dedine, a takisto po ceste do Báčskeho Petrovca tiež. Niekto nám po ceste do školy povedal, že to išli tanky po dedinách. Dodnes neviem, či to bola pravda. No a keď sme prišli do školy, ihneď nás poslali domov s tým, že sa vraj začalo bombardovanie.


Zažili ste vy osobne či niekto z vašich najbližších dramatické situácie?
Hoci bol Nový Sad už 24. marca okolo ôsmej večer terčom bombardérov, ktoré sa potom neustále vracali, my v Kulpíne, aspoň naša rodina a najbližší susedia, sme nepočuli absolútne nič. A to i napriek tomu, že Kulpín je od Nového Sadu vzdialený 25 či 30 kilometrov. Strach našej rodiny však rástol aj tým, že otec (známy slovenský novinár a publicista vo Vojvodine Vladimír Dorča, pozn. red.) bol v tom čase hospitalizovaný v Inštitúte pre kardiovaskulárne choroby v Sriemskej Kamenici. A práve neďaleko Kamenice tiež spadol jeden zo 420 projektilov, ktoré v Novom Sade a okolí za 78 dní bombardovania vypálili.

Informovali vás vopred médiá, že sa niečo môže stať?
O pláne bombardovať Srbsko a jeho následnej realizácii nás srbské úrady ani žiadne médiá neinformovali. V tom zmysle sme žili v úplnej informačnej tme. Kým napríklad moja staršia sestra, ktorá v tom čase študovala v Nitre, nám volala domov, že nás idú bombardovať, my s mamou sme jej neverili. Obsiahlo nám vysvetľovala, že o tom informujú všetky slovenské médiá. My sme tomu skrátka nemohli uveriť. Potom sme sa so sestrou dosť často rozprávali o tom, že počas bombardovania mala ona na Slovensku väčší strach než my v Srbsku. Nevidela totiž, čo sa deje. Či sme

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy