Štyria prezidenti, štyri rôzne päťročnice, ktorými sa viac či menej zapísali do histórie Slovenska. HN sa pozreli na to, ako vyzeralo ich úradovanie a s akými činmi sa spájajú.
Prvý je vždy prvý
V úrade: 2. marec 1993 – 2. marec 1998
Premiéri: V. Mečiar, J. Moravčík, V. Mečiar
Michalovi Kováčovi nikto nevezme titul prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky. Do úradu nastupoval v roku 1993 ako vyštudovaný ekonóm a bankár, ktorý bol zvolený ešte trojpätinovou väčšinou v parlamente. Aj keď na takýto „úspech“ bola potrebná podpora jeho materskej strany HZDS, Kováč sa neskôr stal stelesnením odporu proti vláde. A tiež krízy, keď premiér a prezident republiky nejdú ruka v ruke, ale skôr päsťou proti pästi. Jeho spor s vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom aj prekročil hranice Slovenska, keď sa nám „vďaka nemu“ odďaľoval vstup do Európskej únie či aj NATO. Únia najprv demaršom reagovala na povolebný vývin na Slovensku a neskôr aj prostredníctvom neho vyjadrila znepokojenie nad prebiehajúcimi politickými spormi. Naše brány k integrácii otvorili až voľby v 1998. Ale to je už iný príbeh.
Spor Kováča s Mečiarom sa ťahal prakticky od začiatku ich vzťahu prezident – premiér. Najprv nechcel z postu vtedajšieho ministra zahraničných vecí odvolať Milana Kňažka, čomu však nakoniec po naliehaní premiéra...
Zostáva vám 85% na dočítanie.