S Facebookom žijeme už 15 rokov

Snímka: Reuters

Facebook, v preklade kniha tvárí, začal bez toho, aby mal našliapnuté sa zaradiť medzi top technologické giganty. Na internátnej izbe prestížnej univerzity si jeden jej študent raz zmyslel, že zlepší tradičné školské „facebooky“, tvorené iba fotografiami a základnými informáciami o študentoch. Mark Zuckerberg však 4. februára 2014 vytvoril legendu, ktorú najprv prevzali aj iné americké univerzity, potom sa začali pridávať firmy, až sa prístup otvoril pre všetkých. Slováci sa „facebook-pozitívnymi“ stali v roku 2009. A nastala revolúcia na poli komunikácie, reklamy aj životného štýlu. Pre niektorých sa modré okno stalo také bežné, ako si ráno zaliať kávu. HN sa v otázkach a odpovediach pozreli na to, ako Facebook ovplyvnil správanie používateľov, akým najväčším kauzám čelil a ako sa vyrovnal s prijatím nariadenia GDPR.

1. Ako zmenil komunikáciu ľudí?
Či už hovoríme o generácii X, Y či Z, alebo o technologicky menej gramotnej časti populácie, Facebook ovplyvnil šírenie informácií. Týka sa to komunikácie s priateľmi či rodinou, komunitou, ktorej sme členom, alebo tou, s ktorou iba vstupujeme do diskusie pod príspevkami či fotografiami. Ale aj politikov, pre ktorých je to často hlavný kanál na šírenie informácií. Nastúpila takzvaná screen generation, ktorá sa za obrazovkami svojich počítačov už neponáhľa domov, ale má ich stále so sebou vo forme smartfónov, od ktorých často nevie odlepiť zrak. Byť stále online má však aj svoju daň, a tak, ako v roku 2004 vznikol Facebook na spájanie ľudí, kritika v súčasnosti smeruje na to, že ich skôr rozdeľuje. Veď predsa, byť s niekým osobne prítomný neznamená, že aj psychicky.


David Kirkpatrick, autor knihy Efekt Facebooku vysvetľuje, že prví používatelia sociálnej siete sa začali zameriavať na to, aby ich profil bol čo najdokonalejší a z hľadiska získania nových priateľov sa tak stali atraktívnejší. Tieto internetové návyky však začali postupne prenášať aj do reálneho sveta, keď sociálna atraktívnosť začala vplývať aj na každodenné rozhodnutia. Spoločnosť pre výskum trhu Custard v roku 2016 na vzorke dvoch tisícov Britov zistila, že iba 18 opýtaných si myslí, že ich profil adekvátne reprezentuje. Podľa viacerých odborníkov Facebook zrušil hranice medzi verejným a súkromným a postavil nás pred sociálne porovnávania, ktoré môže mať negatívny vplyv pre citlivejšie skupiny ľudí ako deti v puberte. Etabloval sa až pojem FOMO z anglického fear of missin

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy