Radšej istoty ako sloboda?

Snímka: KONZERVATÍVNY INŠTITÚT M. R. ŠTEFÁNIKA

Ste rada, že žijete práve v súčasnosti?
Som veľmi šťastná. Toto je úžasná doba ekonomického rastu. Príjem na osobu vo svete rastie ročne dvojpercentným tempom aj vrátane krajín ako India a Čína. Padol komunizmus. Centrálne plánovanie zlyhalo. Krajinám ako Slovensko sa darí veľmi dobre. A je to najmä čoraz slobodnejšia spoločnosť. To viem uviesť aj na príklade. Zmenila som pohlavie v roku 1995, pričom v 50. rokoch, keď som bola dieťa, to bolo nemysliteľné. Takže aj toto ilustruje fakt, že sme čoraz slobodnejší.


Mnoho ľudí by s vami nesúhlasilo. Tvrdili by, že nezarobia na svoje živobytie a nemajú dostatok voľného času. Čo by ste im na to povedali?
Povedala by som im, aby sa trochu vzdelali v dejinách. Som ekonomický historik, opýtajme sa teda, o koľko narástol príjem na osobu od roku 1800. Alebo posledných sto či 50 rokov. Za posledných dvesto rokov tento príjem narástol o dvetisíc percent. Nie sto ani dvesto percent. A od pádu komunizmu stúpol zase trojnásobne. To je obdivuhodný výkon. Ľudia, ktorí nie sú mylne nostalgickí za socializmom, vedia, že časy sa ohromne zlepšili. Ale problém je v závisti. Tú totiž nikto nedokáže uspokojiť. Ja napríklad závidím vám, že viete hovoriť po anglicky aj slovensky. Ja to nedokážem. V každom prípade, nemôžeme na závisti stavať sociálnu politiku. Ľuďom sa dnes darí a mali by byť za to vďační.


Ako si teda vysvetľujete nostalgiu Slovákov k socializmu?
Vidím za tým dva problémy. Jeden je ten, že starší ľudia nemajú radi zmenu. Žiadnu zmenu. Druhý problém je, že mladí ľudia vyrastajú v rodinách, ktoré sú socialistické vo svojej povahe. Mama je centrálny plánovač, príjem deti dostávajú zadarmo. Každý dostáva toľko, koľko potrebuje, a takto by to aj malo byť. Problém je, že takýmto spôsobom nemôžu fungovať veľké spoločnosti. Prirodzene, mladí ľudia chcú riešiť nerovnosti, aj ekonomické, v spoločnosti tak, ako boli naučení v rodine. Ale to sa nedá.


Problém je, že aj mladí v Amerike sú podľa prieskumov pozitívne naklonení voči socializmu. V krajine, kde v tvrdej podobe žiadny nikdy nebol...
Myslím, že to vysvetľuje už spomínaná vec s rodinou. A tiež chýbajúce historické vzdelanie.
Je to najmä preto, že mladí Američania nežili v reálnom socializme ako napríklad u nás?
Áno, u nás v Amerike nikdy nebol. Ale majme na pamäti, že aj v kapitalistickej krajine, hoci neznášam slovo kapitalistický, je veľa prvkov socializmu. Cesty či školy totiž spravuje vláda. Dane sú relatívne vysoké. Nie až tak ako vo Francúzsku, ale stále vysoké. Oveľa väčší problém, aj s mladými a so starými ľuďmi, je ten, že väčšina z nich nechce byť slobodná. Chcú byť v bezpečí. A sú pripravení obetovať ľudí, ako sme my, teda novinárov a akademikov, aby to dosiahli. V Maďarsku sa napríklad zbavujú Stredoeurópskej univerzity a bežným občanom to neprekáža. Keď sa takto bude pristupovať aj k novinárom, máme naozaj problém.


Možno ho už máme. Na Slovensku práve vo februári tohto roka zabili investigatívneho novinára a jeho snúbenicu...
Ruský prezident Vladimir Putin je veľký odborník na vraždenie novinárov. Tam už zabili 20 až 30 novinárov. Zlé veci sa dejú aj v Turecku, kde za tri roky priškrtila vláda situáciu novinárov. A rovnako zakročila aj proti akademikom a u

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy