7. Ekologická daň je ako Colombova manželka

Snímka: HN/Pavol Funtál

Európska únia zatrúbila do vojny s plastovými výrobkami. Zakázala niektoré druhy – tyčinky do uší či plastové príbory. Vykročenie správnym smerom?

Tieto smery som sledoval v časoch, keď ešte neboli také módne... Ani by som nepovedal, že dnes sú módou, skôr neboli také aktuálne, Plasty sa dostali do takej zvláštnej, nemilej pozície. Nenesú vinu na všetkom, čo sa tu deje. Čím nahradíte slamky? Sklom?

Ale veď slamka je práve ten produkt, ktorý nutne potrebuje len dieťa, aby nafúkalo bublinky do malinovky.

Preto tvrdím, že veľa aplikácií plastov je zbytočných a vôbec by nemuseli byť také, aké sú. Príbory sú jednou z takých aplikácií. Keby boli z kvalitného plastu, mohli by sme ich recyklovať. Asi všetci poznáme scénu z filmu Pelíšky, keď jeden z aktérov hovorí: To sú lyžičky z umelej hmoty, ktoré vyvinuli súdruhovia z NDR, a vzápätí sa tie lyžičky rozpustia v káve. Ale zase si zoberme minulosť, keď na jarmoku či futbale sa jeden pohár donekonečna umýval v tej istej nádobe. To nebolo práve hygienické.

Takže plasty áno alebo nie?

Otázkou nie je, či je pohár jednorazový, či je plast dobrý alebo zlý. Ale čo s ním potom, keď ho požijeme. Otázkou je architektúra zberu a ten nie je u nás celkom doriešený.

V čoraz väčšej miere však environmentalisti poukazujú na množstvá mikroplastov v oceánoch.

Všade počúvame, že mikroplasty škodia zdraviu, ale prečo vedci nepovedia aké? Plasty sú veľmi široká škála, podobne ako kovy, medzi ktoré patrí zlato, železo či oceľ. Keď sa zakazovali príbory, nehovorili sme, že ideme zakázať príbory z kovu, ale z hliníka. Prečo teraz múdri neudávajú, že škodlivé mikroplasty pochádzajú z fliaš... To všetko sú informácie, ktoré vzbudzujú vo verejnosti nedôveru. Možno poznáte históriu PVC.

Nie.

Zakázali sa zákonom z roku 2001. Od roku 2008 sa už nesmeli vyrábať ani dovážať žiadne produkty z PVC. Ak by sa zákon nezmenil, nemohli by sme vyrábať trebárs plastové okná, o automobilovom priemysle už ani nehovoriac. K zákazu prišlo preto, lebo si niekto zmyslel, že PVC je škodlivé. Takéto výrobky sme dovážali z Číny, tie však neboli určené pre ľudí, ale pre zvieratá. Som rád, že k zrušeniu zákona prišlo trochu aj mojou zásluhou. Šéfoval som tímu, ktorý predkladal analýzy.

Vráťme sa k zhodnoteniu postoja Európskej únie. Je dostatočný?

To je skôr reklamný trik. Výkrik – spravme s tým voľačo. Ale čo to vyrieši, koľko percent z odpadu tvorí slamka, koľko sa ich nachádza v morských živočíchoch? Aj v rámci Únie ide o zanedbateľné percentá, čo napríklad také prímorské štáty ako Mexiko? Opatrenie Únie je škrtnutím čiarky, urobili sme voľačo. A to je všetko.

Ideál asi neexistuje, ale aké kroky by sa mali podniknúť, aby sa situácia riešila razantnejšie?

Zoberte si, čo stane, keď nahradíme PET fľaše klasickým skleneným obalom. Veľké autá sa budú musieť do obchodu viackrát otočiť, vzniknú väčšie nároky na zber, skladovanie. Vyťaženie týchto vozidiel bude podstatne vyššie, čo znamená aj vyššie znečistenie prírody. Nedá sa určiť len postup A alebo len B, to by bolo veľkou chybou. Plasty sú výborné. Výrobcovia aj konštruktéri sa naučili, že sú výhodnejšie ako kov alebo sklo.

V čom?

Dajú sa ľahšie spracovať. Do formy môžete plast vstrekovať miliónkrát. Je však pra

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy