3. Stanica môže byť zdrojom národnej hrdosti

Snímka: HN Pavol Funtál

Utorok, osem hodín 38 minút ráno. Z bratislavskej hlavnej stanice sa rozbieha vlak. Smer Viedeň. Sedíme v jednom z vagónov a zaznamenávame prvý postreh: plánovaný čas odchodu sa prekrýva na minútu presne s časom na hodinkách. To sa na našich železniciach nezaraďuje práve medzi Božie prikázania.
Slovenčinu sa nám nedarí začuť, v poloprázdnej súprave zaznie podchvíľou len nemecký jazyk.

Našinci, ktorí do rakúskej metropoly trielia za prácou, aby sa dostali k plnším peňaženkám než v domovine, už pravdepodobne zarezávajú na svojich pracoviskách.

Konečne začujeme rodnú reč. „Cestovné lístky, prosím,“ sprievodca nám ich skontroluje a viac ho už počas celej cesty neuvidíme. Vo vagóne je čisto a pohodlne, čo v krajine pod Tatrami nie je zakaždým železným pravidlo

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy