Odsťahovali sa z vlasti. Aby deti žili normálne

Snímka: Peter Mayer

Narodili sa, keď ešte Juhoslovanskej socialistickej federatívnej republike vládol pevnou rukou prezident Josip Broz Tito. Po rozpade štátu v roku 1992 sa Srbsko zosobášilo s Čiernou Horou a vznikla Juhoslovanská zväzová republika. Táto nálepka dlho nevydržala a vznikla nová s pomenovaním Srbsko a Čierna Hora. No druhý člen spolku neskôr vyhlásil nezávislosť a dnes svieti na mape sveta Srbská republika.

Z nej sa presťahovali do krajiny v srdci Európy. Ona má štatút zahraničnej Slovenky, on je Maďar. Jozef a Jana Nagyovci sa na cestu pobrali spolu so svojimi dvomi deťmi Alexandrom a Milanom.


Zubárka bez práce

Čo ich primalo spakovať si kufre a dať zbohom Srbsku? „Chceli sme umožniť deťom, aby mali normálny život, lebo tam sa nedá,“ dostávame jednoduchú odpoveď na našu otázku. Aj odpoveď na ďalšiu – prečo si vybrali práve krajinu pod Tatrami, je vcelku prostá. „Lebo ovládame reč,“ zanôti Nagyová mäkkou slovenčinou sťaby vytiahnutou z najrýdzejšieho kúta Slovenska. Jej manžel s huncútskym výrazom na okrúhlej tvári pripomínajúci Rudolfa Hrušínského z legendárneho filmu Dobrý vojak Švejk súhlasne pritaká.

Pochádzajú z Vojvodiny, kde Slováci dosiaľ tvoria tretiu najrozšírenejšiu národnosť. Ak chceme nájsť príčinu, treba načrieť hlbšie do histórie. Po vyhnaní Turkov zostali na severe Srbska ležať poriadne kusiská neobrobenej zeme. Začali ju obrábať prisťahovalci. Jana už nevie, kedy sem prišli jej predkovia, akurát, že sa tu už narodila jej prababka i pradedko. Aj Jozefove korene sú už príliš hlboko, než aby sa dopátral k prvopočiatkom rodinného presídlenia.
Vyučil sa za automechanika, Jana vyštudovala stomatológiu. Zamestnať sa však nebolo také ľahké.

Už tu sa dá naraziť na prvý nepochopiteľný paradox. Na Slovensku sa zubári v blízkej budúcnosti budú zaraďovať div nie medzi vyhynuté druhy a v Srbsku stomatológ pomaly ani nezakopne o prácu. „Tam funguje systém štátnych a súkromných doktorov. Na to, aby som stvorila niečo svoje, som nemala počiatočný kapitál, a zamestnať som sa nedokázala päť rokov,“ hovorí Jana.

Ako zubárka pracovala len dva roky. Otehotnela a neskôr jej už zmluvu nepredĺžili. Podarilo sa jej získať prácu predavačky s mizerným platom v obchode so stomatologickými potrebami. Nebola v ňom spokojná a tentoraz hodila na stôl výpoveď ona sama. Jozef pripomína, že vo Vojvodine nemali ustlané na ružiach: „Srbi zamestnávajú Srbov. To je ten problém. My sme menšina. Žena Slovenska, ja Maďar.“

Studená sprcha

Nagyovci poškuľovali po Slovensku dlhší čas. Pred desiatimi rokmi začali pociťovať zúfalú situáciu, patálie so zamestnaním i s financiami sa črtali čoraz vypuklejšie. Tak sa Jana rozhodla navštíviť metropolu na Dunaji. Do batožiny priložila potvrdenia o štatúte zahraničnej Slovenky spolu s lekárskym diplomom.

Jej prvé kroky viedli na ministerstvo školstva, kde ju však čakala studená sprcha. Vysokú školu jej neuznajú, nostrifikáciu ned

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy