8. Komu vďačia veriaci za šaštínsku bohorodičku

Snímka: archív

Na cestu autom z Bratislavy do Belehradu si treba vyčleniť čas okolo šiestich hodín. Napriek neveľkej vzdialenosti našincovmu srdcu nie je Srbsko extra blízke. Jedným z faktorov, ktorý to spôsobil, je ten, že táto južná krajina historicky inklinovala k pravosláviu, kým Slovensko ku katolicizmu. Pocit spolupatričnosti sa vytrácal už oddávna.

Tak či onak, v minulosti Balkánci zanechali svoje stopy. Jedna je však hlbšia viac než iné. „Málokto vie, že za uctievanie šaštínskej bohorodičky môžeme vďačiť šľachtičnej Angelike Bakičovej a v neposlednom rade tiež jej sestre Margarite. Obe sú príkladom prestupu na katolícku vieru, obe sa stali jej významnými propagátorkami,“ pripomína profesorka Marta Botiková z Katedry etnológie Univerzity Komenského v Bratislave.

Sochu Sedembolestnej Panny Márie ako naplnenie sľubu za vyslyšanie v rodinných trápeniach dala v roku 1564 zhotoviť majiteľka šaštínskeho panstva Angelika Bakičová. Otvorila tým tradíciu dnes všeobecne známeho pútnického miesta.

Únos krásnej Zuzany

Ak by sme chceli sledovať stopy Srbov v mierne bulvárnom tóne, narazili by sme na milostnú aféru: krásna Zuzana Forgáčová mala ešte iba pätnásť rokov, keď sa musela vydať za despotického Františka Révaya. Zväzok sprevádzali žiarlivostné výstupy i tyrania baróna. Po deviatich rokoch bezdetného manželstva na scénu vstupuje Révayov bratranec Peter Bakič, ktorý sa do krásavice zahľadel viac, ako bolo treba. Zuzanu unáša pod rúškom z Holíča k sebe na Plavecký hrad. Trójska vojna v záhoráckom štýle sa mohla začať.

„Bol to veľký renesančný problém, otázka nevery, v hre bol aj rozvod,“ pripomína ďalšiu udalosť etnologička.“ Vzťah Bakiča a Forgáčovej pritiahol pozornosť celého Uhorska, klebetili o ňom cirkevní hodnostári i poslanci snemu, zaoberali sa ním aj súdy. „Nepreukázalo sa, do akej miery mali k sebe blízko títo dvaja ľudia. Rozvod sa nekonal.“

Sťahovanie Srbov do krajiny pod Tatrami je podstatne staršieho dáta. Prvá vlna sa odohrala ešte za vlády uhorského kráľa Mateja Korvína a súvisí s jeho snahami o obnovovanie armády. Takzvaní čajkári boli vojakmi riečneho loďstva na Dunaji. Preplavovali sa ako strážcovia uhorskej hranice na rýchlych lodiach špeciálnej konštrukcie ešte v období pred jedným z najdôležitejších vojnových stretov druhej polovice 16. storočia. Bitka pri Moháči znamenala vypáčenie brán pre osmanskú inváziu.

Druhá vlna sa zdvihla o storočie neskôr. Vtedy bolo zase treba chrániť Viedeň a znovu to bolo srbské vojsko, ktoré do obranného systému zorganizoval panovník Ferdinand Habsburský. „Je dobré vedieť, že kontakt, aj keď nebol veľký

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy