9. Demokracia ako hrdzavejúca poistka novinárskej slobody

Snímka: Reuters

Keď 53-ročná Daphne Caruanová Galiziová štartovala v októbri svoje auto, netušila, že to bude poslednýkrát. Nepríjemné obavy ju však sprevádzali už pár týždňov predtým a sťažovala sa, že sa jej niekto vyhráža smrťou.

A obavy sa aj, bohužiaľ, vyplnili, keď maltskú novinárku zabila bomba nastražená v aute. Smrtiaci výbuch zasiahol aj novinársku obec a vyvolal obavy o prácu novinárov.

Galiziová sa totiž venovala investigatívnej žurnalistike, zameriavala sa hlavne na korupciu na Malte. Patril jej osobný blog Running Commentary, ktorý bol pre Malťanov často lepším zdrojom informácií než miestne médiá. Blog uzavrel svoju existenciu jej posledným postom o kauze Panama Papers len krátko pred novinárkinou smrťou.

Dokumenty odhaľovali viaceré účty politikov či verejne známych osôb v daňových rajoch.

Galiziová našla ich dosah aj na Malte v podobe premiéra Josepha Muscata a jeho rodiny s napojením na offshorové firmy. Na ich panamský účet mali smerovať aj úplatky z Azerbajdžanu.

Malta sa preto počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie začala pre škandál zmietať v politických turbulenciách. Vláda padla a konali sa predčasné voľby, v ktorých však Muscat obhájil svoju pozíciu. Sám priznal, že novinárka mala viacerých nepriateľov vrátane jeho.

Ako však sám podotkol, bola to jej práca. Maltská polícia zadržala desať podozrivých z jej vraždy, troch z nich aj obvinila.

Bez politickej zodpovednosti

Vražda Galiziovej však nebola jediná, ktorá minulý rok ochromila strážnych psov demokracie. Krížik na novinárskej listine si pripísalo aj Švédsko so žurnalistkou Kim Wallovou. Osudnou sa jej stala augustová plavba ponorkou, o ktorej písala reportáž.

Dánsky konštruktér ponorky Peter Madsen ju mal počas plavby mučiť a neskôr aj zabiť. Začiatkom marca sa s ním začal súdny proces.

Táto vražda však aj pre priťažujúce okolnosti, nájdenie rozštvrteného tela, nespôsobila žiadne politické otrasy. Novinárku pripravilo o život choré konanie jedinca so psychopatickými rysmi bez toho, aby si ju vrah vytypoval pre jej novinárske počiny.

Ani nie päť mesiacov po tomto incidente Európa bojuje s ďalšou vraždou novinára. A tentoraz ten čierny krížik svieti pri Slovensku so stále neurčitým motívom.

K Eritrei máme ešte ďaleko

Committee to Protect Journalists – Výbor na ochranu novinárov je americká mimovládna a nezisková organizácia. Médiá ju označili aj za Červený kríž žurnalistov. V rámci ochrany slobody tlače a práv novinárov sleduje aj aktuálne stavy ich ohrozenia či počty vrážd.

Tento rok má zatiaľ pripísané číslo sedem: jedného zabitého novinára má Brazília, Jemen aj naše Slovensko, štyri násilné úmrtia nepokojmi zmietaná Sýria. Ide však výlučne o vraždy, pri ktorých sa potvrdilo, že súviseli s novinárskou prácou.

Zistenia výboru siahajú až do roku 1992. Pri skúmaní počtu vrážd po súčasnosť sa nedá jednoznačne určiť stúpajúci či klesajúci trend. Jasný pokles vidíme v rokoch 1995 až 1999, najvyššie čísla sa však držia od roku 2009 až doteraz s tým, že posledné dva roky sa počet vrážd postupne znižoval.

Keď sa pozrieme na protipóly, najmenej vrážd nájdeme v roku 2002,

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy