Prišiel čas na to, aby náš daňový systém zapadol do 21. storočia. To je heslo Európskej komisie, ktorá sa teraz zasadzuje za väčšie zdaňovanie internetových gigantov ako Facebook či Google.
Problém spočíva v tom, že aj keď „tradičné“ kamenné firmy vykazujú rovnaký zisk ako digitálne, tie druhé zaplatia na dani podstatne menej. To všetko vďaka zákonu, podľa ktorého môžu byť spoločnosti v krajine zdaňované iba v tom prípade, ak sú v nej aj fyzicky prítomné.
Legislatíva tak začína pod vplyvom rozrastajúceho sa internetu narážať na svoje limity. Vidíme to aj u nás na Slovensku. Napríklad aj v podobe nedávneho rozhodnutia bratislavského súdu, že spoločnosť Uber musí prestať prevádzkovať taxislužby na Slovensku prostredníctvom osôb a vozidiel, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky. Rovnako nesmie sprostredkúvať taxislužby osobám, ktoré nevyhovujú podmienkam kladeným na vodiča taxislužby.
Európska komisia tak prichádza so zdaňovaním digitálnej prítomnosti a so zavedením dane z tržieb z digitálnych aktivít. Prečo takáto situácia vôbec nastala, ako je legislatíva nastavená? A prečo sa tejto otázke začala Európska únia venovať až teraz?
1. Prečo sme túto situáciu nedokázali predvídať?
Jedným z dôvodov je podľa expertov to, že súkromný sektor má zväčša náskok pred tým verejným. „Väčšinou sú vlády niekoľko krokov až niekoľko rokov za tým, čo robia korporácie a finančné trhy. Z tohto hľadiska ma neprekvapuje, že existuje takéto oneskorenie,“ povedal pre HN Ronald Ižip, analytik TRIM Broker.
Toto zaostávanie si doslova berie svoju daň. Približne 23-percentové daňové zaťaženie tradičných firiem je v súčasnosti totiž takmer trojnásobne väčšie ako v prípade tých digitálnych.
Za ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.