Most-Híd plní svoje sľuby. Citát lídra strany Bélu Bugára svieti na oranžovom pozadí na úvodnej internetovej stránke Mosta. Človek, ktorý nevníma súčasnú politickú situáciu, pochváli stranu za snahu dodržiavať svoje zásady a plniť sľuby. Tým politicky gramotnejším však už v mysli zasvieti kontrolka – nebol to práve Most-Híd, ktorý spoluprácu so Smerom pred poslednými parlamentnými voľbami vylučoval a nestaval na tom aj svoj program? A nebol to práve Béla Bugár, ktorý najskôr ubezpečoval, že pre Most sú jediným riešením buď predčasné voľby, alebo odchod z koalície, aby napokon súhlasil s návrhom na demisiu premiéra Roberta Fica?
Na stole máme zatiaľ stále koalíciu troch strán, v ktorých okrem Mosta so Smerom figurujú aj národniari z SNS. Táto koalícia sa momentálne otriasa v základoch. Politické turbulencie spustila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Vyústili zatiaľ do avizovaného odchodu premiéra Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka či ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej z vlády.
Pozreli sme sa na to, ako Most-Híd od svojho vzniku cez vstup do Ficovho kabinetu až po dva roky vládnutia menil svoju rétoriku.
1. Prečo vznikol Most?
Rok 2009. Béla Bugár spolu s Gáborom Gálom, Lászlóm Nagyom a Tiborom Bastrnákom odchádzajú z SMK, dovtedy jedinej parlamentnej strany zastupujúcej maďarskú menšinu na Slovensku. Ich odchod nasledovali aj ďalší členovia strany.
Bugár s odídencami už dlhšie kritizoval kroky predsedu SMK Pála Csákyho. Po odchode zo strany politicky nelenil a rozhodol sa potenciál seba a svojich kolegov zúročiť v inej promaďarsky orientovanej strane. Most-Híd mala byť podľa Bugára stranou spolupráce medzi Slovákmi a Maďarmi, ale aj medzi ostatnými národnostnými menšinami a etnickými skupinami.
Pál Csáky vtedy na jeho vystúpenie reagoval slovami, že Bugár hazarduje s vlastným dobrým menom. „Nedostal na to mandát od našich voličov a sympatizantov,“ povedal b...
Zostáva vám 85% na dočítanie.