Budúcnosť inštitúcie s dvojbodkou

Snímka: Pavol Funtál/HN

Pozreli sme sa na to, aký osud čaká RTVS, či sa z nej stane štátna inštitúcia, alebo zostane verejnoprávnou, aké sú scenáre jej ďalšieho financovania a aká je situácia s verejnoprávnymi médiami u susedov.

1. Ako sa bude financovať?
Predseda parlamentu a predseda SNS Andrej Danko je proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov a navrhuje skôr prevádzkovanie RTVS zo štátneho rozpočtu. Pôvodný návrh SNS pri tom rátal s ich zvyšovaním, a nie s úplným zrušením. Priestor na rozmýšľanie o rušení mu poskytuje ušetrených 800 miliónov eur vďaka nižšiemu schodku štátneho rozpočtu za rok 2017. A tá úspora má podľa neho smerovať ku všetkým občanom.

Pre generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka je nespravodlivé, že poplatky zvyšovaniu nečelili 15 rokov a už pri nástupe v auguste avizoval ich zvýšenie. Po zvolení navrhoval hybridný model financovania – koncesie a zmluvu so štátom spolu s komerčnými klientmi a inými zdrojmi. Volal tiež po legislatívne zadefinovanom racionálnom systéme dlhodobého financovania RTVS.

Zvyšovanie koncesií v roku 2016 vytiahol na svetlo diskusií minister kultúry Marek Maďarič, keď navrhoval, že zo súčasných 4,64 eura by sa mali zvýšiť na sedem eur a ich pravidelnú valorizáciu, čo sa však nestretlo s úspechom. Ich zrušenie plánovala vláda Ivety Radičovej od 1. januára 2013, k čomu pre jej krátke pôsobenie nakoniec nedošlo.

„Financovanie verejnoprávnych médií vzbudzuje emócie a kritiku všade. Ak bude významná časť spoločnosti presvedčená o tom, že inštitúcie verejnoprávnych médií majú aj v období digitálnej hojnosti a sociálnych sietí zmysel, bude sa lepšie hľadať aj politický konsenzus ohľadne spôsobu ich financovania,“ vysvetľuje Václav Štětka, mediálny pedagóg a vedec na Loughborough University vo Veľkej Británii.

Mali by sme si z nejakých krajín brať príklad? „Model dnešného fungovania verejnoprávnych médií pochádza z BBC, ktorá sa vníma ako vzor verejnoprávnosti, a štandardne sa ako príklad uvádzajú aj škandinávske krajiny, kde je napríklad podľa prieskumov Eurobarometra presvedčená o nezávislosti médií prevažná väčšina ľudí. Napríklad Fínsko dosahuje takmer 80 percent. A tiež sa napríklad v oblasti financovania verejnoprávnych médií vydalo cestou osobitnej dane, ktorá je v záujme zachovania nezávislosti vyňatá zo štátneho rozpočtu,“ dopĺňa Ján Hacek, odborný asistent z Katedry ž

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy