Budúcnosť inštitúcie s dvojbodkou

Snímka: Pavol Funtál/HN

Pozreli sme sa na to, aký osud čaká RTVS, či sa z nej stane štátna inštitúcia, alebo zostane verejnoprávnou, aké sú scenáre jej ďalšieho financovania a aká je situácia s verejnoprávnymi médiami u susedov.

1. Ako sa bude financovať?
Predseda parlamentu a predseda SNS Andrej Danko je proti zvyšovaniu koncesionárskych poplatkov a navrhuje skôr prevádzkovanie RTVS zo štátneho rozpočtu. Pôvodný návrh SNS pri tom rátal s ich zvyšovaním, a nie s úplným zrušením. Priestor na rozmýšľanie o rušení mu poskytuje ušetrených 800 miliónov eur vďaka nižšiemu schodku štátneho rozpočtu za rok 2017. A tá úspora má podľa neho smerovať ku všetkým občanom.

Pre generálneho riaditeľa RTVS Jaroslava Rezníka je nespravodlivé, že poplatky zvyšovaniu nečelili 15 rokov a už pri nástupe v auguste avizoval ich zvýšenie. Po zvolení navrhoval hybridný model financovania – koncesie a zmluvu so štátom spolu s komerčnými klientmi a inými zdrojmi. Volal tiež po legislatívne zadefinovanom racionálnom systéme dlhodobého financovania RTVS.

Zvyšovanie koncesií v roku 2016 vytiahol na svetlo diskusií minister kultúry Marek Maďarič, keď navrhoval, že zo súčasných 4,64 eura by sa mali zvýšiť na sedem eur a ich pravidelnú valorizáciu, čo sa však nestretlo s úspechom. Ich zrušenie plánovala vláda Ivety Radičovej od 1. januára 2013, k čomu pre jej krátke pôsobenie nakoniec nedošlo.

„Financovanie verejnoprávnych médií vzbudzuje emócie a kritiku všade. Ak bude významná časť spoločnosti presvedčená o tom, že inštitúcie verejnoprávnych médií majú aj v období digitálnej hojnosti a sociálnych sietí zmysel, bude sa lepšie hľadať aj politický konsenzus ohľadne spôsobu ich financovania,“ vysvetľuje Václav Štětka, mediálny pedagóg a vedec na Loughborough University vo Veľkej Británii.

Mali by sme si z nejakých krajín brať príklad? „Model dnešného fungovania verejnoprávnych médií pochádza z BBC, ktorá sa vníma ako vzor verejnoprávnosti, a štandardne sa ako príklad uvádzajú aj škandinávske krajiny, kde je napríklad podľa prieskumov Eurobarometra presvedčená o nezávislosti médií prevažná väčšina ľudí. Napríklad Fínsko dosahuje takmer 80 percent. A tiež sa napríklad v oblasti financovania verejnoprávnych médií vydalo cestou osobitnej dane, ktorá je v záujme zachovania nezávislosti vyňatá zo štátneho rozpočtu,“ dopĺňa Ján Hacek, odborný asistent z Katedry ž

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy