8. Fenomén sucha sa nevyhýba ani Slovensku

Snímka: Pavol Funtál

Ktorú z priorít pri ochrane vody by ste vyzdvihli vy osobne?

Bojujeme na viacerých frontoch. Predovšetkým intenzívne pracujeme na sanáciách environmentálnych záťaží, ktoré nám ostali najmä z predchádzajúceho režimu. Neraz ohrozujú aj podzemnú vodu. Netýka sa to len Vrakune, ale aj bratislavského prístavu či kasární v Kežmarku.

A priority v oblasti legislatívy?

Zároveň pracujeme na legislatívnych zmenách, ktorých cieľom je výrazne posilňovať ochranu vody na Slovensku. Navyše, v októbri sme predstavili dôležitý program s názvom H2ODNOTA JE VODA. Tento program spája do jedného celku opatrenia vo viacerých oblastiach a sektoroch. Od životného prostredia cez lesohospodárstvo, poľnohospodárstvo až po kroky v mestách a obciach. Jeho účelom je aktívne bojovať proti dosahom sucha, teda zaisťovaniu dostatku kvalitnej vody pre krajinu.

Čo sa týka vody, pristupuje štát dostatočne zodpovedne k ochrane životného prostredia?

Som maximalista, preto som presvedčený, že vždy sa dá urobiť viac. Preto na ministerstve nesedíme so založenými rukami. A konkrétne výsledky sú na stole. Začiatkom novembra vláda schválila novelu vodného zákona, ako aj zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách. V nej reagujeme na mnohé skúsenosti z praxe. Napríklad pri prevádzkovaní žúmp, keď neraz ich obsah končil v okolitom prostredí. Zároveň sme zakázali plavidlá so spaľovacím motorom v blízkosti vodných zdrojov v najvyšších pásmach ochrany. Samozrejme, dbáme aj na prísnejšie pravidlá hry.

Rezervy však existujú. Alebo nie?

Ak ich vidím, tak pri adaptácii na zmenu klímy prejavujúcu sa aj nedostatkom vody. Fenomén sucha sa nevyhýba ani Slovensku. Toto leto sa o tom mohli presvedčiť napríklad obyvatelia niektorých lokalít na Záhorí alebo na juhu krajiny. Na Slovensku máme výhodu dostatočných zásob kvalitnej vody. To však neznamená, že je to nemenný jav. Zmeny prístupu k ochrane prírody sú aj súčasťou pripravovanej Stratégie environmentálnej politiky Slovenska do roku 2030.

Ktoré opatrenia by mali ministerstvu výrazne pomôcť?

Okrem novely zákona by som vyzdvihol spomínaný program H2ODNOTA JE VODA. Realizácia viacerých opatrení si vyžiada sumu presahujúcu sto miliónov eur. Potrebné financie budú čerpané z eurofondov či Environmentálneho fondu. V mestách a obciach plánujeme naďalej podporovať opatrenia na zachytávanie dažďovej vody. Od jednoduchých ako sudy, jazierka či rybníky cez náročnejšie, ako sú zelené strechy. Opomenúť nemôžeme ani les, ktorý má v celom ekosystéme svoje nezastupiteľné miesto.

Špecializovanú štátnu správu v rámci reformy ESO zlúčili pod ministerstvo vnútra. Pokladáte to za správny krok, keďže metodicky by mala patriť pod ministerstvo životného prostredia?

Hodnotiť reformu verejnej správy ESO a s ňou spojené zmeny organizačnej štruktúry miestnej štátnej správy by mala v prvom rade verejnosť. Teda tí, ktorí s ňou prichádzajú dennodenne do kontaktu. V súčasnosti nedisponujem informáciami, že by sa reforma mala meniť.

Slovenská inšpekcia životného prostredia už dlhší čas čelí kritike poddimenzovanosti. Riešite ju?

Jednoznačne áno. Tento rok inšpekciu personálne posilňujeme. A radi by sme aj budúci. Zároveň sa chceme pozrieť aj na legislatívu, ktorá určuje jej činnosť. Považujeme to za potrebné.


Najčítanejšie témy