Slovensko dnes oslavuje dôležité výročie. Presne pred 15 rokmi sme dostali pozvánku na vstup do Severoatlantickej aliancie. Spojenci v NATO sa na pražskom samite 21. novembra 2002 zhodli v tom, že vláda Mikuláša Dzurindu dokázala zlomiť kliatbu mečiarizmu a Slovensko si zaslúži vyjsť z medzinárodnej izolácie.
Práve nedemokratické prešľapy Hnutia za demokratické Slovensko na čele s trojnásobným expremiérom Vladimírom Mečiarom mali totiž za následok, že sme sa v roku 1997, keď dostali pozvánku Poliaci, Česi a Maďari, ocitli mimo hry. Kým naši susedia z Vyšehradskej štvorky vstúpili do NATO 12. marca 1999, my sme si na tento deň museli počkať viac ako päť rokov. Plnoprávnymi členmi aliancie sme sa napokon stali 29. marca 2004 spolu so šiestimi ďalšími krajinami strednej a východnej Európy.
Prečítajte si, prečo sme sa ocitli na čiernej listine nechcených kandidátov a či sa nám náskok susedov podarilo medzičasom dohnať.
1, Prečo sme vstúpili do NATO až päť rokov po susedoch?
Naši traja susedia z Vyšehradskej štvorky vstúpili do Severoatlantickej aliancie päť rokov pred nami. Keby sa však politické okolnosti vyvinuli u nás inak, do najvplyvnejšieho vojenského zoskupenia na Zemi by sme vkročili spolu s Českom, Maďarskom a Poľskom.
Všetky tri štáty dostali pozvánku od aliancie na madridskom samite NATO v júli 1997, teda viac ako rok pred tým, než sa na Slovensku chopila moci vláda Mikuláša Dzurindu. Práve tá nás definitívne nasmerovala do euroatlantických politických a bezpečnostných štruktúr.
Hlavným problémom nášho odmietnutia v roku 1997 bola vláda Vladimíra Mečiara, ktorej sa v ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.