Pol litra piva stálo 2,50, kilo chleba 2,80 koruny československej. Trojtisícový plat a k tomu pridelený byt. Mladomanželská pôžička s mimoriadne nízkym úrokom a práca pre všetkých. Takto sa žilo pred 28 rokmi, počas revolučného roku 1989.
Čo však za tým všetkým stálo? Ako fungovala či nefungovala príkazová ekonomika? Ako sa za socializmu plánovalo zvrchu a aký to malo vplyv na životy obyčajných ľudí? Rozoberieme si socializmus od vrchu až po spodok.
1. Ako sa darilo československej ekonomike za socializmu?
Dnes už dobre poznáme odpoveď, ako to celé dopadlo s centrálne riadenou československou ekonomikou za socialistickej éry.
Keď zavrieme oči pred inými nedostatkami režimu a pozrieme sa len na suché ekonomické dáta, skonštatujeme, že prvé dve desaťročia sa nám v hospodárstve darilo dobre. Vyčítať sa to dá z dejinných dát, na ktoré upozornil známy historický ekonóm Angus Maddison na stránke OECD Observer.
Krajiny východnej Európy rástli v rokoch 1950 až 1973 zhruba rovnako ako tie západné. Československo dokonca rýchlejšie než Západ. Potom prišiel zlom. Od roku 1973 až po Nežnú revolúciu si tunajšie ekonomiky pripisovali priemerne len polpercentný ročný hospodársky rast, kým západná Európa stúpala každoročne o 1,9 percenta. Kde nastal problém?
2. Prečo sme prestali držať krok so Západom?
Centrálne plánovaná ekonomika bola postačujúca pri ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.