Na čom stála socialistická ekonomika

Budovanie socialistickej ekonomiky sa skončilo na záver roku 1989 spolu s pádom železnej opony.
Snímka: TASR

Pol litra piva stálo 2,50, kilo chleba 2,80 koruny československej. Trojtisícový plat a k tomu pridelený byt. Mladomanželská pôžička s mimoriadne nízkym úrokom a práca pre všetkých. Takto sa žilo pred 28 rokmi, počas revolučného roku 1989.

Čo však za tým všetkým stálo? Ako fungovala či nefungovala príkazová ekonomika? Ako sa za socializmu plánovalo zvrchu a aký to malo vplyv na životy obyčajných ľudí? Rozoberieme si socializmus od vrchu až po spodok.

1. Ako sa darilo československej ekonomike za socializmu?
Dnes už dobre poznáme odpoveď, ako to celé dopadlo s centrálne riadenou československou ekonomikou za socialistickej éry.

Keď zavrieme oči pred inými nedostatkami režimu a pozrieme sa len na suché ekonomické dáta, skonštatujeme, že prvé dve desaťročia sa nám v hospodárstve darilo dobre. Vyčítať sa to dá z dejinných dát, na ktoré upozornil známy historický ekonóm Angus Maddison na stránke OECD Observer.

Krajiny východnej Európy rástli v rokoch 1950 až 1973 zhruba rovnako ako tie západné. Československo dokonca rýchlejšie než Západ. Potom prišiel zlom. Od roku 1973 až po Nežnú revolúciu si tunajšie ekonomiky pripisovali priemerne len polpercentný ročný hospodársky rast, kým západná Európa stúpala každoročne o 1,9 percenta. Kde nastal problém?

2. Prečo sme prestali držať krok so Západom?
Centrálne plánovaná ekonomika bola postačujúca pri extenzívnom hospodárskom raste, teda takom, pri ktorom ide o kvantitatívne zvyšovanie kapitálu a prírodných zdrojov. Prenesene – ekonomika rástla vďaka tomu, že sa ťažilo viac uhlia. Ťažilo sa však starými strojmi, ktoré nebol záujem inovovať. Tento spôsob rastu sme v 70. rokoch vyčerpali.

Mimochodom, aj dnes môžeme vidieť, že štátne firmy sú na trhu konkurencieschopné v sektoroch, kde nie je nutná až taká rozsiahla a rýchla inovácia, zdôrazňuje analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Na prelome 60. a 70. rokov „nastupovala vo svete etapa vývoja orientovaného na kvalitu, vedu, efektívny výkon. Československá ekonomika prestala držať so Západom krok“, vysvetľuje český ekonóm Alexej Bálek z pražskej Vysokej školy ekonomickej.

Zaujímavé je, že v 60. rokoch, keď začala spoločnosť stagnovať, si vláda uvedomovala, že tadiaľto cesta nevedie. Vznikli obrovské pracovné skupiny, ktoré mali vytvoriť víziu smerovania krajiny.

Jednu z nich viedol uznávaný sociológ a filozof Radovan Richta, ktorý si bol dobre vedomý faktu, že už nestačí nalievať peniaze len do ťažkého priemyslu. Poukázal na to, že riešenie treba hľadať vo vede a technike, ktorá dostávala zvrchu každý rok čoraz menej zdrojov. Práca jeho tímu však napokon skončila v zásuvke a krajina sa ďalej uberala tým istým smerom.

3. Čo priniesla centrálne plánovaná ekonomika v praxi?
Štyri desaťročia, ktoré Česi a Slováci prežili v socialistickom režime, určovala centrálne plánovaná, zvrchu riadená ekonomika. O tom, čo a koľko sa bude vyrábať, rozhodovali vláda a plánovacie komisie. Známe boli päťročnice, ktoré spoločnými silami zostavovali minist

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Najčítanejšie témy