Európa zatrúbila do boja proti uhliu

veterné turbíny, jadrová elektráreň
Snímka: Reuters

Európa sa rozhodla radikálne vstúpiť do boja proti klimatickým zmenám. Jednou z jej zbraní byť aj výrazné posilnenie zelenej energie a postupné odsunutie fosílnych palív do zabudnutia.

Prečítajte si, čo tento krok prinesie a či je vôbec možné rýchlo ukončiť produkciu energie z uhlia či zo zemného plynu.

1. Aký podiel obnoviteľnej energie má v súčasnosti vo svojom energetickom mixe Európska únia?
Vietor, slnko či biomasa namiesto uhlia, plynu a ropy. Zníženie podielu fosílnych palív na výrobe a spotrebe energie a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov patrí v súčasnosti medzi hlavné ciele energetickej politiky Európskej únie. Tá chce týmto spôsobom reagovať nielen na zvyšujúci sa dopyt po energiách súvisiaci s globálnym rastom priemyslu, ale aj na zhoršujúce sa životné prostredie a klimatické zmeny. Európske krajiny sa zároveň takýmto spôsobom snažia
zbaviť energetickej závislosti od krajín ako Rusko či Saudská Arábia, teda mocností s ohromným surovinovým bohatstvom, ale deficitom demokracie. Navyše, svetové zásoby ropy, plynu či uhlia sa stenčujú a štáty už teraz musia premýšľať, čo bude po ich vyčerpaní.

Všetky spomínané dôvody prinútili Brusel k radikálnemu kroku – do roku 2030 chce zvýšiť podiel obnoviteľnej energie v EÚ zo súčasných 17 na 27 percent. A k tvrdým opatreniam na splnenie tohto cieľa tlačí aj jednotlivé krajiny.

Jednoduché to rozhodne nebude. Mnohé európske krajiny sú v súčasnosti závislé od energie z uhlia či plynu. Napríklad Luxembursko, ktoré je okrem bankového sektora známe svojím silným priemyslom, je v tomto smere najhoršie s niečo
vyše šiestimi percentami. Jeho cieľom je mať do troch rokov desaťpercentný podiel obnoviteľných zdrojov energie na svojej spotrebe.

Naopak, absolútnu špičku v tejto oblasti tvorí Švédsko, ktorému sa vietor či slnko podieľajú na energetickom mixe zhruba polovicou.

2. Koľko celý tento proces bude stáť?
Slovensko patrí medzi horší priemer. Podiel čistej energie v našom mixe prekračuje 13 percent, pričom do roku 2020 plánujeme prekročiť 14-percentnú hranicu. Veľmi podobne sú na tom naši susedia z Vyšehradskej štvorky.

Prirodzene, prechod zo zabehnutého systému tvorby elektriny, vykurovania a dopravy do energetiky budúcnosti si okrem dlhých rokov vyžiada aj veľké množstvo peňazí. Mnohé krajiny už dnes investujú obrovské peniaze do veterných
turbín, solárnych elektrární alebo spracovania biomasy. „Prepnutie na bezuhlíkové alebo nízkouhlíkové technológie si vyžaduje kolektívny prístup celej Európy. K tomuto procesu sa musia pripojiť nielen štáty, ale aj súkromný sektor,“ vyhlásil podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič na utorňajšej konferencii o financovaní čistej energie v Bruseli.

Únia chce preto obrovskými stimulmi lákať firmy, aby investovali práve do výroby obnoviteľných zdrojov energie. „V európskom rozpočte musíme vyčleniť pe

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Najčítanejšie témy