Predstavte si, že máte menšiu firmu obchodujúcu s viacerými partnermi. Medzi nimi je jeden, ktorý sa sústavne oneskoruje s platbami. Nejde však o krachujúceho partnera, ale napríklad o prosperujúci obchodný reťazec, ktorý takto len zneužíva svoju silu. Takýto „vzorec správania“ na našom trhu je úplne bežný. Zámerné oneskorovanie platieb poznajú desiatky firiem.
Vzťahy medzi obchodnými partnermi
Potvrdzuje to aj čerstvý celoeurópsky prieskum spoločnosti Intrum Justitia, ktorý zverejnili v minulých dňoch. Podľa prieskumu až dve tretiny slovenských firiem tvrdia , že jedným z hlavných dôvodov oneskorenia platieb od klienta je ich zámerné meškanie. Dôvod klienta teda nespočíva v tom, že by mu chýbali na uhradenie dlhu peniaze, ale to, že platbu zdržiava. Okrem toho viac než každá tretia spoločnosť u nás sa stretla aj s tým, že od nich obchodní partneri žiadali prijať dlhšie doby splatnosti, než aká im vyhovuje.
Čo je za tým
Hlavným dôvodom takéhoto neplatenia včas sú síce finančné ťažkosti zákazníkov, ale hneď druhý najbežnejší dôvod meškaní je už spomínaná oneskorená platba. Kým množstvo firiem uvádzajúcich prvý dôvod dosiahlo v prieskume 70 percent, zámerné zdržiavanie platieb dosiahlo 60 percent. Až hlbšie za týmito príčinami sa umiestnili dôvody - spory okolo dodaných tovarov a služieb (44 percent) a administratívna neefektívnosť (18 percent). Len pre ilustráciu - tretina všetkých platieb je v meškaní viac než 30 dní.
Bariéra v zamestnávaní ľudí
Čo je však oveľa prekvapujúcejšie, vo viac než každom treťom podniku u nás neskoré platby vedú k neschopnosti prijímať nových zamestnancov. Nielen to. Každá štvrtá firma vraví, že prepúšťanie jej ľudí je dôsledkom neskorých platieb. Videné z iného uhla - spoločnosti priznávajú, že rýchlejšie platby by im umožnili prijímať aj viac zamestnancov.
To znamená, že dôsledkom zlej platobnej morálky medzi firmami je aj limitovanie ich rastu a investovania do rozvoja. Na Slovensku je tento pocit dokonca silnejší než všeobecne v Európe. „Kým u nás tvrdí každá druhá spoločnosť, že jej meškajúce platby brzdia rozvoj, v EÚ je to len 40 percent,“ ilustruje príklad Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Justitia na Slovensku.
Počúvať sa navzájom
Dôsledkom takejto platobnej morálky nie sú podľa expertov len limity bežného financovania vo firme, ale aj bariéry v tom, aby mohli firmy investovať do nákupov technológií a do prijímania nových ľudí.
Preto by malo byť na poprednom mieste nielen vymáhanie, ale aj spravovanie pohľadávok. „Keď firmám pomáhame v takejto situácii hľadať východisko, staviame na tom, že vo vzťahu veriteľ-dlžník sa vytvára tzv. efekt tretej osoby. Aby ste to posunuli na inú úroveň. A darí sa nám to," hovorí Musil. „Učíme firmy počúvať sa navzájom a napríklad aj rúcať osobné bariéry.“ Podľa neho až 80 percent situácií tak vyriešia prostredníctvom call centra.
Aké opatrenia robia firmy pred neskorým platbami:
- bankové záruky 8 %
- úverové poistenie 16 %
- úverové kontroly 8 %
- zálohová platba 53 %
- vymáhanie pohľadávok 8 %
- faktoring 3 %
- žiadne z uvedených opatrení 32 %
Zdroj: Intrum Justitia