Matice začali vznikať v 19. storočí v uhorských slovanských národoch. Tá prvá vznikla v Srbsku a čoskoro sa ňou inšpirovali aj slovenskí národovci. Ako vysvetlil Peter Šoltés z Historického ústavu SAV, ktorý sa špecializuje na 19. storočie, ambíciou bolo dodať národu všetko to, čo v národnom hnutí chýbalo, a aby sa zároveň uchovávala národná historická pamäť.

„Neboli slovenské univerzity, múzeá ani knižnice a všetku ich činnosť mala suplovať práve Matica,“ objasnil. Ak by to nerobila ona, nebola iná inštitúcia, ktorá by slovenskému národu tieto aktivity zabezpečila. Už v roku 1875, 12 rokov po jej založení, však uhorské úrady činnosť Matice zakázali a majetok zhabali.

Obnovená bola až v roku 1919, no už vtedy začala mať problémy podobné tým dnešným. Ako vysvetlil Šoltés, bolo ťažké obnoviť inštitúciu z 19. storočia za iného režimu a určiť, čomu sa má venovať. Na Slovensku totiž začali vznikať prvé univerzity, ktoré sa venovali vedeckému výskumu, vzniklo Národné múzeum, galéria či knižnica, ktoré na seba prebrali zodpovednosť za uchovávanie národnej pamäti, a začali vznikať aj slovenské vydavateľstvá, ktoré vydávali knihy po slovensky.

Počas socializmu sa na jej čelo dostal Vladimír Mináč a za jeho pôsobenia zažila inštitúcia akýsi zlatý vek. Bola dokončená veľká budova v Martine, rozbehol sa výskum a podobne. Po prevrate sa predsedom stal Jozef Markuš a inštitúcia sa veľmi rýchlo skamarátila s Vladimírom Mečiarom a jeho HZDS, a to aj vďaka tlačiarni Neografia.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 41% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Najčítanejšie témy