Odborníci sa zhodujú na tom, že hlavný dôvod tak rozdielnych úrovní smrtnosti je rôzna miera testovania obyvateľstva. „V súčasnosti máme obrovské skreslenie v počtoch pochádzajúcich z rôznych krajín - údaje preto nie sú priamo porovnateľné,“ vysvetlil pre BBC Dietrich Rothenbacher, riaditeľ Epidemiologického inštitútu na Ulmskej univerzite v Nemecku.
Ak sa testuje málo, dáta nepodávajú kompletný obraz o skutočnosti. No ak sa aj testuje viac, testovania zväčša vyhľadávajú ľudia, ktorí už majú silné príznaky. V krajinách ako Taliansko či Španielsko sa kvôli kolabovaniu zdravotníctva robia testy iba ľuďom, ktorí musia byť v nemocnici, ostatným iba povedia, nech zostanú doma v izolácii.
Do oficiálnych čísel o nakazených sa však dostanú iba tí otestovaní, čo sú zároveň vážnejšie postihnutí ľudia, u ktorých je aj väčšia pravdepodobnosť úmrtia. V konečnom dôsledku je tak smrtnosť vyššia, ale je to kvôli selektívnemu testovaniu.
Testovanie však môže smrtnosť ovplyvniť aj iným spôsobom. Príklady niektorých krajín, napríklad Južnej Kórey ukazujú, že ak štát začne vo veľkom testovať obyvateľstvo, dokáže tak identifikovať šíriteľov nákazy, a zamedziť jej ďalšiemu prenášaniu.
Práve to zrejme pomohlo Nemecku, kde je jedna z najnižších úrovní smrtnosti. Ako upozornil portál Vox, krajina začala veľmi skoro s testovaním, vďaka čomu objavili prípady nákazy ešte v prvotnom štádiu a mohli ich rýchlo odizolovať.
Krajine však pomohlo aj to, že vírus zasiahol najmä mladšiu časť obyvateľstva, pre ktorú nie je až taký nebezpečný. Niektorí odborníci preto očakávajú, že počet obetí sa začne v budúcnosti zvyšovať a pandémia sa v krajine ešte nerozvinula naplno.