5. Čo robí pre humanitárnu pomoc štát?

Snímka: TASR/Pavel Neubauer

Na Slovensku prebieha prostredníctvom rezortu zahraničných vecí a loga SlovakAid od roku 2003, keď sa Slovensko stalo z prijímateľskej krajiny donorom.

Ako sa uvádza na ich stránkach, rozvojová pomoc prešla odvtedy dlhú cestu a stala sa účinným nástrojom a integrálnou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

Od roku 2007 funguje Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu, ktorá je implementačnou organizáciou. V našej strednodobej stratégii Rozvojovej spolupráce na roky 2019 až 2023 sú programovými krajinami SlovakAid Keňa, Moldavsko a Gruzínsko.

Z medzinárodného hľadiska zastrešuje fungovanie organizácií medzinárodné humanitárne právo, ktoré počas ozbrojeného konfliktu chráni osoby, ktoré sa na ňom priamo nezúčastňujú, teda civilistov, zranených či zdravotníkov.

Historicky najvýznamnejšie sú Ženevské dohovory z roku 1949. Humanitárna pomoc je v súlade so zmluvou o fungovaní Európskej únie s tým, že každý členský štát samostatne rozhoduje o tom, koľko finančných prostriedkov na ňu chce poskytnúť. V roku 2016 sa tiež uskutočnil prvý Svetový humanitárny samit.

V teréne poskytujú z európskeho hľadiska pomoc Organizácie spojených národov, Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca nasledované medzinárodnými a národnými organizáciami.

Nedávno sa terčom kritiky stala správa, že na rozvojovú pomoc do roku 2030 bude Slovensko vynakladať 0,22 percenta hrubého národného dôchodku, aj keď pôvodný záväzok bol na úrovni 0,33. Podľa ministra zahraničných vecí však Slovensko tento cieľ nestihne splniť.

Sekcia Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.

Najčítanejšie témy