6. Rozhovor: Zažívame ofenzívu dezinformačných médií

Snímka: Dreamstime

Prečo v súčasnosti hovoríme o takom rozmachu alternatívnych médií alebo tu boli vždy, len sa tak nepomenúvali?

Už nejaký čas sa nehovorí o alternatívnych médiách, ale o dezinformačných. Lož predsa nie je alternatívna pravda, lož je lož. V posledných rokoch cítime ich ofenzívu a od čias, keď kolovali mestské mýty o krádežiach detí alebo injekčných striekačkách nakazených HIV v kine, aj extremizáciu. Ich vehiklom k masovému rozšíreniu sú určite sociálne siete a ich mobilizácia, lebo dnes má internet každý. Zároveň sa stali prostriedkom hybridnej vojny Ruska, ktoré si práve takýmto spôsobom získava zónu vplyvu a snaží sa dekonštruovať demokraciu. Dôkazov sú stovky.

V čom spočíva ich sila, ako si získavajú čitateľov?

Svet a jeho zákonitosti sú v podstate nudné. Pozostávajú z obrovského množstva vektorov, prúdení, vplyvov, ktoré tvoria výsledok, v ktorom žijeme. Pochopiť ich znamená veľa práce či vzdelávania a väčšinou to prichádza bez prekvapenia, keď človeku dopne, ako to je. Alternatívne pravdy ponúkajú jednoduché odpovede. Svet ovládajú Židia alebo jašteri. Čaputová je bábka v rukách Esetu a podobne. Navyše, dezinformácie ponúkajú celé spektrum odpovedí na dôvody našich zlyhaní alebo životného štandardu, ktoré väčšina ľudí považuje za nedostatočný. Môžu za to východniari, bicyklisti, migranti, Cigáni, liberáli platení Sörösom, ale nikdy nie ja alebo skrátka zlá náhoda, ktorú naši predkovia nazývali osud. Všetci vieme, čo sú smola a zlé roky. Ale obviniť z toho niekoho je veľmi osviežujúce a nenávisť je silná a spájajúca emócia. Vie vyústiť až do orgií masového šialenstva ako sú genocídy.

Čo sú ich najväčšie chyby? Okrem často šírených hoaxov sa spomína aj to, že často neuvádzajú vlastníka...

Šírenie hoaxov nie je v ich prípade chyba, ale črta. To oni presne chcú. K tomu patrí zatajovanie redakcie, vlastníckych vzťahov, žiadne kontakty, minimum mien. Ale vlastne áno, chyby robia. Známy je experiment blogera Jakuba Godu, ktorý sa pod vymysleným menom infiltroval do Hlavných správ, čo je momentálne asi najnebezpečnejší generátor dezinformácií, a písal vymyslené články, ktoré šéfredaktor normálne uverejňoval.

Ktorí ľudia sú najviac náchylní na to, že sa stanú pravidelnými čitateľmi alternatívnych médií?

Rád by som povedal, že „lúzeri“, ktorí si nenašli svoje miesto v živote, ale nie je to tak. Dezinformácie šíria primári, sudcovia, vysokopostavení inžinieri, teda vzdelaní ľudia. Zdá sa, že na to nie je kľúč.

Aká je vaša rada, kedy by sme mali spozornieť, že článok asi nie je pravdivý?

Je typický nenávisťou od titulku až po poslednú vetu. Fotografia je tiež silné médium a niekedy býva použitá taká, ktorá nesúvisí s prezentovanou udalosťou. Napríklad nejaká lokálna rebélia v Afrike sa vydáva za vyčíňanie imigrantov v Európe. Často však tento debugging, teda odhaľovanie hoaxov, v prípade ortodoxných dezinformátorov nemusí byť účinný. Oni skrátka povedia – ok, nie je to pravda, ale mohla by byť. V každom prípade tento boj proti temnote netreba vzdávať, lebo nás tá temnota pohltí, a vieme z histórie, ako to dopadlo. Fašizmus aj komunizmus odštartovali konšpiračné teórie.

Najčítanejšie témy