3. Stop nadstraníckosti

Snímka: HN/Pavol Funtál

V úrade: 15. júna 2004 – 15. júna 2014
Premiéri: M. Dzurinda, R. Fico, I. Radičová, R. Fico

V druhom kole totiž vyradil svojho niekdajšieho šéfa Mečiara. Rovnako ako Schuster mal za sebou politické skúsenosti. Vyštudovaný právnik a vysokoškolský učiteľ pôsobil aj ako generálny prokurátor, predseda parlamentu, patril do radov komunistov a neskôr bol poslancom HZDS.

Prvenstvo si píše, že ako jediný najvyšší predstaviteľ štátu svoj post odslúžil dve funkčné obdobia a za jeho úradovania sa vymenilo najviac premiérov.

Hovorí sa o ňom ako o tom, ktorý obdobím preplával bez nejakého signifikantnejšieho výsledku a bratríčkoval s tým, kto bol pri moci. „Vždy sme našli konsenzus, či už to bol minister zahraničia Dzurinda, alebo premiérka Radičová,“ uviedol nedávno v rozhovore pre HN.

Gašparovič mal s Ficom v kampani aj spoločné bilbordy. Neskôr sa aj sám priznal, že v tej pozícii a v tom čase bol ako keby členom Smeru. Svedčilo o tom aj jeho vymenúvanie nominantov. Skrátka, prezident vlády, aj keď isté oponovanie Radičovej má na konte tiež.

Pozrite si video, ako Gašparovič radil Kiskovi.

Fico síce dávnejšie hlásal, že by s ľuďmi ako Gašparovič či Mečiar spolupracovať nechcel, práve jeho podpora mu však pomohla uchopiť prezidentský post. Exprezidentove úradovanie poznačili kauzy ako nevymenovanie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora.

Po odobrení Ústavným súdom a opakovanej voľbe na tento post nakoniec odobril nominanta Smeru Jaromíra Čižnára. Odmietol tiež vymenovať Vladimíra Tvarošku do funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a sporné bolo aj vymenovanie Ivetty Macejkovej za predsedníčku Ústavného súdu.

Spája sa tiež s tým, že nevyužíval svoje právo na správu o stave republiky či s viacerými slovnými omylmi. Niektoré sa až ustálili v reči.

Najčítanejšie témy