7. Šéf OECD pre HN: Štvrtina Slovákov je digitálne negramotná

Snímka: Council of Europe

Vo februári ste v Bratislave predstavili ekonomický prehľad OECD pre Slovensko. Aké sú vaše hlavné odporúčania pre našu krajinu?

V prvom rade by som chcel Slovensku zablahoželať k jeho ekonomickému výkonu. Dosiahli ste viac ako dvojnásobok úrovne rastu v eurozóne. Rastiete pravdepodobne druhým, možno tretím najrýchlejším tempom v Európe. Dokonca je možné, že sa posuniete na prvé miesto. V ekonomickom výhľade OECD sme zástupcom slovenskej vlády povedali, že na tento rok očakávame rast vašej ekonomiky o 4,3 percenta hrubého domáceho produktu. Prirodzene, takýto rast nebude trvať večne. Momentálne prechádzame do fázy určitého globálneho spomalenia.

Čo to bude znamenať pre našu ekonomiku?

Nevyzerá to príliš optimisticky. Dá sa očakávať, že v nasledujúcom výhľade OECD znížime odhad rastu európskej aj svetovej ekonomiky. Tento výhľad zverejníme v marci, mohlo by sa tak teda stať už o niekoľko týždňov. Takže možno aj odhad rastu slovenskej ekonomiky znížime ku štyrom percentám, čo však stále bude dvojnásobok úrovne svetového hospodárskeho rastu.

Na čo konkrétne musíme byť pri príchode prvých problémov pripravení?

Malé otvorené ekonomiky, akou je bezpochyby aj Slovensko, budú trpieť dosahmi zníženého dopytu na ich hlavných exportných trhoch. Vy ako exportná ekonomika potrebujete umiestniť vaše produkty na zahraničných trhoch a tam ich musíte predávať. Ak však tieto trhy budú rásť pomalšie, prirodzene to bude mať dosah na zníženie celkového dopytu. Ďalšou vecou je, ako ste integrovaní v hodnotovom reťazci výroby.

Čo tým máte na mysli?

Jednoducho vyrábate príliš veľa automobilov v poslednej fáze. Otázkou však je, koľko pridanej hodnoty prichádza s týmito aktivitami. Naozaj nie veľa. A v neposlednom rade by ste si mali položiť otázku, ako môžete zaručiť, že pracovná sila na Slovensku bude mať dostatok zručností, kvalifikácie a nevyhnutných schopností, aby dokázala čeliť novému digitálnemu prostrediu.

Myslíte si, že v tomto smere zaostávame za konkurenciou?

Máme v tomto smere určité obavy. Došli sme k záveru, že jedna štvrtina pracovnej sily na Slovensku nemá digitálne zručnosti. Zjednodušene by sa dalo povedať, že sú digitálne negramotní. Ďalším znepokojujúcim údajom je fakt, že nové technológie zasiahnu a zmenia profesie zhruba jednej tretiny pracovnníkov. Takže to pre vás bude veľká výzva. Jedna vec je totiž to, že vás súčasný ekonomický model je dobrý a úspešný. Inou otázkou je však to, aby ste si tento úspech udržali. Aby sa tak naozaj stalo, musíte zmeniť dôraz na niektoré oblasti a viac sa pozerať na indivuduálne schopnosti pracovníkov. Skrátka zabezpečiť, aby získali tie správne zručnosti pre budúcnosť.

Počas návštevy ste tiež povedali, že ak chce Slovensko byť inovatívnou ekonomikou, musí nevyhnutne prijať reformy. Ktoré reformy sú podľa vás najdôležitejšie?

Hlavná oblasť, o ktorej sme sa so slovenskými predstaviteľmi rozprávali, sú práve zručnosti pracovníkov. A keď už hovoríme o získaní správnych zrušností, potrebujete predovšetkým reformy v systéme vzdelávania a odborného výcviku. Musíte najmä vytvoriť systém celoživotného vzdelávania. To znamená, aby sa zamestnanci neustále učili vo svojej práci. K tomu je však potrebné úplne nové zameranie a pohľad na učiteľov.

Kde vidíte najväčšie problémy slovenského vzdelávacieho systému?

Slovensko malo príliš dlhý čas učiteľov, ktorí zarábali relatívne málo peňazí. Tým pádom sa ich status a úloha v spoločnosti ocitli pod veľkým tlakom. Vláda teraz uznala, že je potrebné zvýšiť učiteľom platy. To sa dnes konečne deje. Musíme sa však tiež zároveň pozrieť na kvalitu vyučovania a regulácie, vďaka ktorým sa potrebné zmeny podarí realizovať. Aby sa to mohlo stať, súkromné spoločnosti aj vlády budú musieť investovať do vedy a technológií. Na to budú nevyhnutní veľkí hráči v troch či štyroch sektoroch. Okrem vlády a súkromného sektora to zahŕňa odborové zväzy. Ak to totiž zanedbáte, môže sa stať, že budete mať vo výrobe čoraz viac ľudí, ktorí nie sú organizovaní v odboroch.

Hovoríte, že slovenskí pracovníci potrebujú získať nové zručnosti, aby sa naša ekonomika mohla posunúť od montovní automobilov k segmentom s vyššou pridanou hodnotou. Mali by sme sa vzdať tejto výroby?

Ja si myslím, že Slovensko by sa malo posunúť k službám. Avšak to neznamená, že k tomu dôjde len vtedy, keď sa úplne vzdáte výroby. Jednoducho by ste len mali mať vo svojom ekonomickom mixe čoraz viac služieb. A opäť, aby ste mohli byť konkurencieschopní v ekonomike služieb, budete potrebovať primerané zručnosti. Takže istým spôsobom práve prežívame revolúciu, keď sa posúvame od výroby k službám. Skutočne tým však nechcem povedať, že by ste mali prestať úplne vyrábať autá.

Čo by sme teda mali v tomto smere urobiť?

Jednoducho to znamená, že by ste mali pokračovať v oblasti diverzifikácie. Mali by ste sa skutočne poobzerať po ostatných oblastiach. A vy na to máte znalosti aj študentov. Máte univerzity a výskumné centrá. Mali by ste sa teda zamieriavať práve na tieto prvky, ktoré prinesú konkurenciechopnejšiu ekonomiku.

Ostro sa staviate proti zastropovaniu veku odchodu do dôchodku. Prečo je to podľa vás taký zlý nápad?

Úprimne povedané, nie je to nič principiálne ani žiadna záležitosť ideológie. Má to do činenia skôr s obyčajnou aritmetikou a počtami. Na celom svete existuje mnoho rôznych typov dôchodkových systémov. A Slovensko má dnes ten najlepší prístup. Samozrejme, dobrý systém má aj zopár ďalších krajín, napríklad severské štáty. Avšak Slovensko ho má zo všetkých najlepší.

V čom podľa vás náš dôchodkový systém vyniká nad ostatnými?

V tom, že spája vek odchodu do dôchodku s priemernou očakávanou dĺžkou života. Jednoducho ak budete žiť dlhšie, zároveň budete dlhšie obdobie aj pracovať. Toto vám pomáha dvoma rôznymi spôsobmi. Tým, že pracujete, pokračujete v prispievaní do dôchodkových fondov. Zároveň z nich nečerpáte peniaze. Takže je to dvojnásobná výhoda – jedna na strane výdavkov, druhá na strane príspevkov. Ak však odídete do dôchodku príliš zavčasu, prestávate prispievať do dôchodkových fondov a začínate z nich vyberať peniaze. A predpokladá sa, že z nich budete čerpať až do smrti.

Takto to funguje desaťročia. Prečo by s tým mal byť teraz problém?

Pretože tento systém bol navrhnutý v čase, keď ľudia odchádzali do dôchodku v priemernom veku 60 rokov a zomierali okolo veku 65 rokov. Teraz priemerná očakávaná dĺžka života dosahuje 80 rokov. My sme však na základe toho neupravili dôchodkové systémy. Nezmenili sme ani príspevky do dôchodkových fondov. Naše odporúčania sú teda vždy prepojiť očakávanú dĺžku života s vekom odchodu do dôchodku. A vy ste to urobili. Slovensko má najlepší možný systém. Prečo by ste to mali meniť?

Do zákona sa predsa dá dať taký vek odchodu do dôchodku, ktorý zohľadňuje zvýšenú očakávanú dĺžku života...

Niektorí ľudia chcú dať do ústavy konkrétne číslo. Avšak ja vám radím, nechoďte do toho, nevkladajte tam žiadne čísla. Ak to totiž urobíte, veľmi skoro zistíte, že tie čísla budete musieť často meniť. Potom budete musieť zmeniť ústavu. A to nechce robiť nikto, pretože zmena ústavy je politicky veľmi komplikovaná. Potrebujete pre to dosiahnuť veľa konsenzu. Dôležité je však niečo iné. Zabezpečiť, aby dnešný systém bol schopný vyplácať dôchodky aj tým ľuďom, ktorí pôjdu do dochôdku o 30 rokov.

Ako by ste to teda vyriešili vy?

Jeden spôsob je prispievať viac do dôchodkového systému. To znamená, že každý bude platiť viac – zamestnávateľ aj zamestnanec. Druhý spôsob je obmedziť dôchodky a benefity. A tretí spôsob je uznať fakt, že ľudia žijú dlhšie a viac rokov sa tešia dobrému zdravotnému stavu. Tým pádom môžu aj dlhšie pracovať a prispievať do dôchodkových fondov. Ak to urobíte, nevytvárate v systéme čiernu dieru. Je to otázka medzigeneračnej zodpovednosti. A nie je to len o zajtrajšku. To, čo robíte dnes, bude mať veľký dosah na to, čo sa stane ľuďom, ktorí odídu do dôchodku počas nasledujúcej generácie. Takže by som chcel zopakovať – vy máte naozaj najlepší systém. Tak prečo by ste sa potom mali vzdávať niečoho, čo je najlepšie?

Povedali ste tieto argumenty aj slovenským predstaviteľom?

Áno, samozrejme. A začal som premiérom Petrom Pellegrinim, ministrom financií Petrom Kažimírom aj ministrom hospodárstva Petrom Žigom. Povedal som to vo verejnej prezentácii prehľadu OECD, priamo v tejto sále na pôde ministerstva zahraničných vecí. Počuli to všetci slovenskí politickí lídri a ďalší poprední predstavitelia vašej krajiny. Ale ako hovorím, toto nie je o ideológii, o ľavici alebo pravici. Ani o tom, či je niekto konzervatívec alebo liberál. Je to jednoducho o tom, aby sme boli schopní zabezpečiť, že budeme mať dostatok zdrojov v systéme dôchodkových fondov. Aby sme boli schopní platiť dôchodky tým, ktorí odídu do penzie nielen dnes, ale aj zajtra.

Slovensko tento rok predsedá OECD. Ste v trvalom kontakte s našimi predstaviteľmi a diskutujete s nimi o našom predsedníctve? Myslíte si vôbec, že Slovensko je na túto úlohu dobre pripravené?

Áno, áno a áno. Rád by som sa zameral špeciálne na poslednú časť vašej otázky. Slovensko je nielen veľmi dobre pripravené. Máte mimoriadne aktívnu veľvyslankyňu pri OECD Ingrid Brockovú, ktorá má z našej organizácie veľa skúseností. Veľvyslankyňou bola už predtým, teraz sa na tento post vrátila. Okrem toho má mnoho ďalších profesionálnych skúseností, záležitosti týkajúce sa OECD riadila aj tu na ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. Ja si myslím, že aj jej pôsobenie v tejto funkcii je znakom veľkého záujmu a záväzku Slovenska.

Spolupracujete intenzívne so Slovenskom?

Rozhodne áno. Podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír navštívil nedávno spoločne s veľvyslankyňou Brockovou Južnú Kóreu a Kanadu, ktoré sú spolupredsedajúcimi krajinami OECD. Na to, aby bolo možné nastaviť priority, je potrebná veľmi úzka spolupráca. Samozrejme, so Slovenskom úzko spolupracujeme v každom období, nielen keď je predsedajúcim štátom. Náš úrad v Paríži je v pravidelnom kontakte s veľvyslankyňou a jej tímom. Ale teraz je tá spolupráca ešte intenzívnejšia.

Na čo sa teraz zameriavate?

Pripravujeme najmä ministerské stretnutie, ktoré bude veľmi zaujímavé. Uskutoční sa totiž v osobitnom momente, keď sa multilateralizmus ocitol pod veľkým tlakom. Minulý rok to bolo vôbec prvýkrát, čo členské krajiny OECD neboli schopné dosiahnuť spoločné komuniké na konci ministerského stretnutia. Došlo k ťažkostiam vo vyjednávaniach, ktoré sa nepodarilo prekonať. Jednoducho to nefungovalo.

Prečo je to tak?

Ukazuje to, ako veľmi sa svet zmenil. Dnes je problém zostaviť spoločné vyhlásenie prakticky v každej jednej medzinárodnej organizácii. Avšak verím, že u nás to bude iné. Spúšťame digitálnu stratégiu, ktorú sme nazvali Ideme digitálne. Je to veľmi zaujímavé, pretože ju v marci spustí jeden zo svetových lídrov, ktorý má k digitalizácii blízko. Je to váš premiér Peter Pellegrini. A práve on bude predsedať nášmu stretnutiu v máji. Takže ho počas slovenského predsedníctva budeme udržiavať veľmi zaneprázdneného.

Najčítanejšie témy