1. Čo sa v práve na odpoveď má zmeniť?

„Myslím si, že by sme sa mali vrátiť k právu na odpoveď pre verejných činiteľov. Nechápem, prečo by politik, ktorý je poopľúvaný na desiatich stranách, nemal mať právo odpovedať," uviedol na decembrovom sneme strany.

Podľa novely zákona budú musieť printové médiá a agentúry uverejniť odpoveď politika aj v prípade, že v článku budú len fakty a pravdivé tvrdenia. Odpoveď by sa však týkala len skutkových tvrdení, a nie aj hodnotiacich úsudkov.

Teda tých, ktoré sa dotkli cti, dôstojnosti či súkromia osoby. Predseda parlamentu Andrej Danko však avizoval, aby sa právo na odpoveď vzťahovalo aj na komentáre či glosy.

Podľa súčasného zákona nemá na právo na odpoveď nárok verejný funkcionár, predseda alebo podpredseda politickej strany, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom ich funkcie. Odsek sa pridal pri novelizácii v roku 2011.

Zmena by v prípade schválenia začala platiť od mája. V prípade, ak vydavateľ následne odpoveď neuverejní a sťažnosť dotknutej osoby skončí na súde, hrozí mu peňažná pokuta pohybujúca sa v tisícoch eur. Podľa vydavateľov ide o útok na slobodu tlače. Zákon kritizovala opozícia aj viaceré inštitúcie.