3. Čo sú naopak mínusy?

Snímka: Reuters

Dôvodom je, že HIV môže použiť aj iné koreceptory. „Navyše, u jedného z dievčat nastala zmena iba v jednej kópii génu, čo nestačí na získanie rezistencie. Takže žiadaný efekt bol teoreticky dosiahnutý iba u jedného dieťaťa, čo je aj tak diskutabilné,“ ozrejmuje Roman Gardlík z Ústavu molekulárnej biomedicíny, v ktorom sa venujú napríklad patogenéze či terapii viacerých chorôb. Dodáva, že rizikom pri experimente môže byť aj odstránenie nesprávnej časti DNA.

Okrem toho, vo vedeckej komunite nepanuje zatiaľ ani jednoznačná zhoda, či je táto technológia pripravená na aplikáciu u ľudí. Nešlo tiež ani o génovú terapiu v pravom zmysle, lebo zákrok nevyliečil chorobu.

Ferák tiež ku kritike pridáva, že metóda CRISPR je stále pomerne nová, jej vývoj zďaleka nie je ukončený a nie je tak stopercentne spoľahlivá. Hrozí preto napríklad nádorová transformácia bunky a iné zatiaľ neznáme dôsledky.

Po genetickej mutácii je človek náchylnejší na ochorenia na iné vírusové choroby a rastie napríklad aj pravdepodobnosť, že zomrie na chrípku.

Miroslav Gašpárek, študent biomedicínskeho inžinierstva na Imperial College London tiež odkazuje na gény, ktoré zvyšujú riziko rakoviny sietnice, o čom informoval aj lekársky časopis Nature Medicine. „Dovolím si tvrdiť, že Dr. Che pri svojej práci naozaj urobil syntetickej biológii a modernej vede medvediu službu,“ dodáva.